slová plnkou viet
Boli vety preplnené tichom a úsmevmi za kolenom
Tisíce skákajúcich vojakov dlážiacich nám cestu
Ustali
Premosťujú iné fronty fonty aligny a opacity
opacity z 0 na 100 ale spätne behom chvíle
stačil večer možno menej
un...duo...tres...siempre
Ustavičné klopkanie, tvojich dotieravých malých nálad ustalo
A teraz sa ilúzia ticha sa vkráda do niečoho čo po tebe zostalo
A ešte ho mám
ten balíček, malý žltý do vlaku, plný pokladov a tajomstiev
čo teraz s ním ?
Tisíce viet strádania pokladov sa utopili v niečom väčšiom, hlbšom, krajšom a veseljšom
len sa divím že to neviem, nemám právo vedieť nič.
Čo vlastne a s kým vlastne bola som načo
Knižnice už zatvárajú
náš strom v parku poetickopragmaticky nechám vyťať zmyšlienok
nedokončím
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
matwejo
1. 4.apríla 2009 01:51
téma ilúzneho priateľa(to je taký čo nasľubuje, ospevuje a potom keď dostane čo chce, je ticho ako skala na púšti), alebo som to zle pochopil?
5
ja len poviem tolko,ze obdivujem,kolko su ludia toho schopni vycitat z basne ..podla komentarov..ja by som to nevedela .dost odveci komentar,ale k veci ma nic povedat nenapada
Napíš svoj komentár