Vraj každý všedný deň v živote človeka by mal byť oslavou. Veľkolepou žúrkou so sudom piva, debilným papierovým klobúčikom na hlave, rapkáčom v ruke, obrovskou tortou so sviečkami a dvadsiatimi nahými blondínami v bazéne. A keďže moja štedrosť nezná hraníc, rozhodla som sa všetkým milovníkom prdiacich vankúšikov, svrbiacich práškov a umelých pavúkov podarovať predčasný darček k prvému aprílu. Všetko najlepšie, Apríl.

1. Nejde to spláchnuť
U Zuzy. Po výdatných bolognských špagetách ma volala Príroda, tak som jej to prijala. Pochválila mi môj nový volací tón. Kebyže však netelefonuje z utajeného čísla, tak to nezdvihnem. Zo záchodovej misy sa na mňa usmieval pomerne slušný biologický materiál, ktorému sa tam na môj vkus až moc zapáčilo. Potykal si s osviežovačom vzduchu, pobil sa so záchodovou kefou a zvonom a dokonca sa zasnúbil s toaletným papierom. Stlačila som splachovač trikrát, presne ako v rozprávkach, ale Popoluška na žiaden bál neodišla. Zato ja som odišla s priduseným smiechom za domácou, nech s tým sakra niečo spraví. Môžem ja za to, že šetria vodou? !

2. Piercing
Šiesta trieda, základka. Spolužiačkina mama si môj zrelý prejav puberty na nose pomýlila s bižutériou. Ešteže sa nepýtala na gramáž a cenu, ďalší útok na moje krehké sebavedomie by som už asi neprežila...

3. Exhibicionista
Na kupku. Slnko, leto, voda, dvojdielne plavky. Alebo jednodielne? Už neviem, ja lenže keď som sa vynorila z vody, pobehovala som tam s odhaleným prsníkom ako dojčiaca matka a jeden sopliak na mňa ukazoval prstom.

4. Úd
Odpoveď z fyziky. Stojím pred katedrou, spotená v tvári, v ruke žmolím kriedu a bojujem. Na tabuľu kreslím valec ale tuším, že niečo jednoducho nie je v poriadku...geometrický útvar sa až nápadne podobá na mužský pohlavný orgán, hodina fyziky sa mení na biológiu a profesorka ma označuje za provokatérku.

5. Nemčúr
Na dovolenke. S ocinom sa prechádzam po pláži a osviežujem sa vynikajúcou chorvátskou zmrzlinou z pokazených vajec. V mojom tele sa dejú zvláštne fyziologické procesy: v bruchu sa dvíha protimacedónska vlna, mozog dáva nohám jednoznačný signál na útek a keď konečne dorazia do cieľa, srdce sa opäť dostáva na svoje miesto. Teda aspoň do toho okamihu, kým si nevšimnem chlapca árijskej rasy, ako na mňa oplzlo vyvaľuje okále z vedľajšej kabínky! Vychŕlila som na neho prúd nadávok v slovenčine. No čo, aspoň som si pokecala s cudzincami...

6. Prilepená
Letné prázdniny. Po takmer dvoch storočiach sme sa ako obyvatelia paneláku rozhodli, že našim schodom by nezaškodila menšia rekonštrukcia. Keď už po nich vláčite dennodenne nákup, nech to má aspoň úroveň. Na prácu sme si najali spotených, namosúrených robošov, ktorým v práci chýbal elán. Alebo ho snáď stratili pri pohľade na uchichotanú pubertiačku, ktorá sa svojim zadkom prilepila o čerstvú vrstvu akejsi lepkavej gebuziny a pritom nohou kopla do päťlitrovej nádoby s lepidlom? A bolo po menčestrákoch.

7.U doktorky
Marec. Pätnásťročnú prehliadku u detského lekára som si očividne pomýlila s návštevou baru: vlasom som sa celé hodiny snažila vysvetliť princíp gravitácie a minisukni som sestersky dohovárala, ako sa má správať v spoločnosti vraj pekných nôh. Zrazu pozriem na hodiny a rázne mením svoju filozofiu: beriem moč v nádobe od celaskonu a nohy zasväcujem do tajomstva šprintu a sladkého pocitu z víťazstva. Stáva sa zo mňa nekompromisný tréner. Celá udychčaná zastanem pred klinikou a vtedy mi dôjde, že moja doktorka sídli v blízkosti môjho bydliska. Skontrolujem biologickú tekutinu, nohám prikazujem koliečko okolo štadiónu navyše a opakuje sa podobný prípad až sa pristihnem, ako tento príbeh rozprávam v ordinácii sestričke a doktorke. Keď sa ale stretnem s ich nepochopením pre situačné komédie, razom pochopím význam príslovia „Hovoriť zlato, mlčať striebro.“

8. Gaťky
Štvrtá trieda, základka. V klubovni hrám ping-pong a na riti mám dieru ako svet. Vedia o tom všetci, ale samozrejme že ja som výnimkou. Pri pohľade na plaziacich sa chlapčekov pod stolom so slovami „vidno jej gaťky“ však pochopím svoje. Napriek tomu do loptičky udieram smelo ďalej a nápadníkov netlčiem, som zásadne proti nešportovému správaniu.

9. Snežienky a machri
Lyžiarsky výcvik, prvý ročník na gympli. Závidím babe z vedľajšej triedy, ktorá si na svahu zlomila ruku ako ťažká lyžiarka, tak som si to nechala urobiť aspoň od kotvy...do oka, sado-maso, bez ochrany, na stojáka. No čo, aspoň som sa nemusela maľovať.

10. Ovracaná vaňa
U Kiky, september 2008. Ak by ma niekto za toto dal na súd, obhajujem sa tým, že v čase konania trestného činu bol páchateľ pod vplyvom alkoholu a psychotropných látok, konal v afekte a svoj skutok úprimne oľutoval. Myslím, že názov hovorí za všetko...dnes sa už nekúpem.

 Záchod
Komentuj
 fotka
drusilladayerova  23. 3. 2009 22:41
toto ma dosť pobavilo..., bod jeden a tri nemajú chybu..., ozaj vravela som, že mi raz napíšeš pamäti?
 fotka
lopatka19  24. 3. 2009 00:22
pekne, verejné priznanie... myslím, že za náš krátky život zažijeme toľko trapasov... vždy sa na nich cudzí pobavia, veď ako sa hovorí škodoradosť najväčšia radosť
 fotka
mysulienka  24. 3. 2009 14:47
lol stava saaa
 fotka
postelny_svab  30. 3. 2009 11:14
Ako to že si ich všetky pamätáš..ja som ich zažila tiež veľa ale pamätám si ich veľmi málo.

Asi som trocha pribrzdená ale bodu 9. nerozumiem
 fotka
alysia  21. 11. 2009 00:58
aj po takychto trapasoch ( mne zostane blby pocit z ovela mensich) ta humor neopusta.. to som veeeeeelmi rada

a ten tvoj styl pisania.. proste bravo
Napíš svoj komentár