Chcel som sa tomu vyhnúť. Zatiaľ sa mi to stalo možno dva-tri krát (ak neberiem do úvahy len také "akože prípady"), možno viac, neviem. Radšej ani nerátam. No nechcel som aby sa mi to stalo znova, keďže sa to doteraz vždy skončilo prúserom. Viem, môže to byť zvláštne, ale...vlastne ani neviem čo ale.
Ale..stalo sa, je to tu, a musím to riesiť. Vlastne nemusím, ale nedá sa to neriešiť.
A o čom to tu vlastne hovorím? No...zrejme som sa zaľúbil.

Poznáte ten pocit, keď na jednu osobu myslíte, keď zaspávate, myslíte na ňu, keď vstávate, myslíte na ňu pri práci aj v škole. keď jete, keď oddychujete, keď športujete, keď sa sprchuje, keď robíte prakticky čokoľvek?
Možno áno, možno nie, ale vedzte, že je to zvláštny pocit. Na jednej strane je to neskutočné šťastie, že ste spoznali niekoho, komu by ste boli schopný zniesť aj modré z neba a milión eur k tomu (bože Samo, ty konzument ), no na druhej strane vás to strašne ťaží a nedokážete poriadne rozmýšlať nad ničím iným?
"A čo budem robiť keď ma odmietne???"

Podobné veci ma dokážu dosť rozhádzať.
Nevyvedie ma z miery prúser v robote, nestíhanie termínov, nedostatok peňazí, zlé známky v škole, nedostatok spánku, choroba, keď sa cítim že umieram, nočné čakanie na stanici keď ujde vlak...skrátka, v podobných situáciách, v ktorých sú všetci úplne mimo, nevedia čo robiť a najradšej by sa okamžite zakopali aspoň meter pod zem, zostávam ja absolútne pokojný a snažím sa veci riešiť a nie vyplakávať.
Ale ženská ma dokáže dokonale rozhádzať.

Možno navonok pôsobím ako škatula bez emócií (ako ma niektorý obviňujú, ahoj Dominik , ale vnútri to vo mne vrie. Väčšinou si to nechám pre seba a snažím sa to spracovať, ale sem-tam sa stane, že to zo mňa vybuble a vtedy neviem čo so sebou. V takýchto chvíľach mám aj ja chuť sa zakopať, zmiznúť odtiaľto, skoncovať so všetkým a nič neriešiť.
V poslednej dobe mi však celkom pomáha sa z toho vykecať. Preto som rád, že som v poslednej dobe spoznal dosť ludí, s ktorými sa to dá. Ďakujem vám.

Hm...a teraz čo som vlastne chcel týmto povedať? Vážne netuším. Snáď len to, že sa vnútorne cítim totálne rozbitý na márne kúsky a že vôbec netuším, čo mám robiť. Asi tomu treba dať čas. Len ja kurva všetkému dávam čas a potom hovno z toho!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
mayo  9. 3. 2009 20:52
Nemusis dakovat! Ja rad

A uzivaj si tie dobre pocity, kym neskoncia
ludia az velmi rychlo prichadzaju a odchadzaju
nemozes sa spolahnut ani na seba, ver mi

Dominika si nevsimaj, len ti zavidi, ze sa nespravas ako zenska pocas kramov (nepriamo ukazujem na dominika
Napíš svoj komentár