Od marca do marca, rýchlo to zbehlo. a ani všetky telefonáty sveta z cudzieho írskeho čísla, ktoré nemá zmysel ukladať, to nespravia. chcela by som to celé rozanalyzovať a pochopiť, tak aby som mohla vysvetliť, keby sa raz niekto nedajboh opýtal, ale neviem. život sa stal.
zrazu je jednoduchšie povedať, že máme sedem rokov tréningu ako to že sme boli dva krát tancovať? a odkedy sme trojica? tedy, vždy som bola súčasťou nejakej trojice, a fakt nehovorím o ľúbostných trojuholníkoch, ale toto? ach.. stále mám ten pocit, že úplne spokojní so mnou nebudú nikdy všetci, stále ma to občas hryzie ale pre tento krát.. ja spokojná som.
čo z toho že ty si si niečo naplánovala predstavila, keď nepovieš nič až kým nie je neskoro. čo z toho, že hrám všetkými odtieňmi mojich chýb, čo z toho že už zase sekám dobrotu sama pred sebou.
všetko mi dnes vonia ako kamilky a konce...a nie je to heřmánkový štěstí, ani rozchodovo, je to ako koniec roka, ako koniec prázdnin, ako posledný deň školy. a ja si ešte stále, na všetko strašne rýchlo zvykám. na dobré, na zlé. na to že niekto je, na to že nie je nikto. stále znova mám tendenciu dúfať, že má zmysel ti veriť a ty ma stále na novo podkopávaš. asi skúsim nejaký nový prístup. a aj na ten si rýchlo zvyknem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár