Sedíte na internete a odbije prvá hodina ranná/nočná (neviem si vybrať .
A zrazu vám niekto napíše čo ho trápi a vám vyskočia tri okienka na fejsbuku.
Že mu jeden namyslený magor ukradol kamarátov a síce si to nikdy nepriznal závidí mu. Pritom nemá čo.
Ďalší napíše, prečo sa s vami 4 mesiace nebavil.
Zrazu som aj ja schopná napísať to čo by som inokedy nenapísala.
Že má niekto skvelé objatie.
Alebo že by to objatie od tej osoby naozaj bodlo a tak.
Aj keď je možné, že mám len úpal xD.
Ten pocit, že ráno sa na to aj tak zabudne.
Alebo sa môžeme vyhovoriť na to, že sme boli unavený a preto sme to písali.
Možno je to len môj pocit, môj pohľad na vec.
Stojíte vonku. V tme.
Pouličné lampy sú ďaleko do vás a máte pocit akoby ste boli v inom svete.
V normálnych situáciách máte problém vyjadriť svoje city, ale keď zrazu nikto nič nevidí, a vy vidíte len hrubé črty postavy ktorá stojí pri vás, všetko naberie iný rozmer.
Naozaj netuším kde som k tomu prišla ale tak to cítim.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
azel
5. 7.júla 2012 00:43
Je to dobre napísané, má to logiku, má to myšlienku, dobre sa to číta. Aj pozadie máš dobré. 5*
Napíš svoj komentár