I keď, čo si budem nahovárať, páči sa mi aj tento stav, kedy sa za mnou obzrie oveľa viac žien, pretože účes a šaty vedia spraviť svoje. Nebudem klamať sám seba, ako zvyčajne, kvôli pokore a dosiahnutiu iných cieľov, menej prízemných a povrchných, no nevybijem zo seba tú vrodenú primitívnosť.
Bol som v obleku, dostával koketné pohľady, normálne o nich nestojím, chodím ako šupák, teraz som zistil, že vlastne by som sa mal začať obliekať pekne.
Idem sa stretnúť s kamarátkou, ktorú som už dlho nevidel. Doteraz som jej nechýbal a v poslednej dobe mi napísala dva e-maily a poslala asi štyri SMS-ky. Keďže nezavolala, súdim a odsudzujem, že niečo potrebuje, len to nechce hovoriť sprostredkovane.
Kedysi, po štyroch pohároch vína a štyroch týždňoch jej rozchodu s mojim najlepším kamarátom, sa ma opýtala či by som s ňou nechodil, keby nemala priateľa - už mala nového a za sebou viac sexuálnych zážitkov než ja za pol roka aby zabudla a jeden sa pritom do nej zamiloval - na čo som odpovedal, že nie. A myslel som to naozaj. Odvtedy sa urazila; potom, čo sme dopili, sa naše regulárne stretávky zmenili na pasívne spomienky. Ženy, ako ona, sú už raz také. Ak neprejavíte ten skrytý, zakázaný záujem o ne, prestanete byť pre ne bod interesu, lebo... Lebo. Tiež dôvod, prečo som povedal nie.
Vrátim sa trochu späť, predtým než som šiel na samotné stretnutie. Ako sa tak blížil koniec semestra, jej vypisovania zintenzívňovali a dokonca mi už aj párkrát zavolala. Sú tri typy ľudí: zhodou okolností (1) osudovo (2) naschvál (3) som mal vypnuté zvonenie. To som už vedel, že môžem zabudnúť na rutinu a nastane situácia "Ahoj, ako sa máš, a tak ďalej, až napokon: Potrebujem od teba..."
Nuž. Došiel som na verandu reštaurácie v zeleno-hnedých farbách, hrozná kombinácia, do tej, kde som už predtým bol. Nemám problém si priplatiť, ak platím za komfort, ale jeden rezeň šesť € a osemdesiat centov? To dúfam solia kokaínom (dosť drahá droga - pre nefetujúcich), pri takej sume... O cene zemiakov a iných príloh, ktoré, samozrejme, nie sú v cene, radšej pomlčím, znova by som sa musel rozčuľovať.
Sadol som si. Sedela tam so svojím priateľom, tým ešte z čias inverznej háremizácie. Otázku "ako sa máš" preskočila, vie, že ju nenávidím. Tak mi len potriasla rukou, vybozkala ma, zablahoželala k štátniciam, pritom ani nevedela výsledok, ale verila mi/si a potom sme predviedli to isté s jej priateľom, až na to bozkanie, tuším.
Sadol som si. Obaja pili pivo, čakali na mňa už hodnú dobu, takže pravdepodobne druhé, neskôr pri kontrole účtenky som prišiel na to, že mám dobrý odhad, ja som si, ako zvyčajne, rozbíjač partie, objednal červené víno, mimochodom Mikulov, ble.
Už ani neviem čo sme rozoberali, takže si viete predstaviť témy debaty; museli byť pre mňa osviecujúce ako pre mnícha stav, keď sa prvýkrát, potajme, v starom sklepe plnom pavučín, opije. Spomínali cestu do Španielska - tam som ešte nebol ani neviem po španielsky - a vtedy sa mi už začali rozostupovať mraky z oblohy. Celý deň bolo pekne horúco a nikde ani mráčika v realite.
Nakoniec sme sa rozlúčili, po - prisahal by som, že štyroch, ale naúčtovaných sme mali len - troch, pohároch vína, lenže menili sa medzitým čašníci a ten, ktorý mi priniesol prvý pohár nebol ten istý, respektíve tá, ktorá mi doniesla zvyšné "tri."
Účet uhradili aj za mňa - Len tak pre zaujímavosť, tri malé kofoly tam stáli šesť €, to mám od spolužiaka, ktorý tam chodí hrávať s kapelou. Od toho času si nosia vlastnú vodu. - so slovami: "Ty si ma predtým už toľkokrát pozval, že dnes platím ja." Ok.
Nie je pekné robiť si predsudky o ľuďoch, niekedy vedia pekne prekvapiť, ibaže potom mi prišla SMS-ka: "Ešte som skoro zabudla, nemohol by si mi požičať dvesto € na cestu tam? Veľmi by nám to pomohlo." Skoro zabudla, true story, "nám to pomohlo," to tomu veľmi dopomohlo; takže výpovedná lehota tohto výroku je niekde medzi hovnom a nulou...
Vtedy som mal chuť ju prefackať až kým by nebola červená od hanby za jej takto predostretú požiadavku.
Samozrejme, že som tie peniaze mal, dokonca aj viac, ale nepožičal som jej už len z princípu, že peniaze len tak hocikomu nepožičiavam, peniaze sú tie, ktoré kazia priateľstvá a že na svete sú len štyria ľudia, ktorým dôverujem a ona nebola jedným z nich. Navyše, za tie prachy som si mohol objednať dvadsaťdeväť rezňov.
Asi sa mi už neozve.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fakecocacolazero
27. 6.júna 2012 22:51
a ty si to tak pekne povedal.
2
ten nazov!!! hned som sa obliala jogurtom.
Takito ludia su vsade, tiez mam zopar podobnych okolo seba(resp mala?). Ale ja skor poznam ten pripad nie ze nepozicias, ale Nemas nahodou?/nepozves ma?/nekupis?/etc/
len tak na okraj, kolko stoji rezen v normalnej restike?
Takito ludia su vsade, tiez mam zopar podobnych okolo seba(resp mala?). Ale ja skor poznam ten pripad nie ze nepozicias, ale Nemas nahodou?/nepozves ma?/nekupis?/etc/
len tak na okraj, kolko stoji rezen v normalnej restike?
Napíš svoj komentár