Keď obdarí ťa samota s náladou na kokot a nerozumie ti vlastná mať, a chceš ísť domov - pekne spať, lebo bdieš, trápiš sa iba... Ako vyplavená ryba. Chyba! Keď nechutí ti alkohol, ktorý by "ozaj" pomohol, a už nevieš ako máš žiť, a nedáš sa viac ponížiť, lebo nevieš ako ďalej... No otec (po)vie: "Len nalej!" Nádej. Keď zachutí ten alkohol a ozaj nikdy nemohol, keď nikto nevie, iba ty - a ty si celý o(p/b)itý - lebo vidíš v sebe silu... Požičanú. Niečiu; inú. Vinu. Keď závažnosťou problémov sa blížiš priamkou vzdialenou, a predsa nikam nedôjdeš, a skĺbiš seb(c)a ako jež, lebo vieš... Je to už márne. Jebem všetkých. Som sám. Na dne. Padnem. Keď každopádne zvládneme... Nedokončil som. Áno? "Nie!" A nedá sa už vrátiť späť. A ani vedieť naspamäť. Lebo... Ani neviem prečo, život pripomína lečo. Niečo. A niečo padne vinou nádeje. Ale to iba chyba v rýme je. Báseň 2 0 0 0 1 Komentuj