je to ale iba klam,
pomyslím si, môj milý je tu,
nevedel byť už viac sám.
A tak vstávam natešená,
naivná to, hlúpa žena.
Pomyslenie naňho: Strať sa hneď!
Lež márne, nedarí sa.
Zo srdca odprac a odstráň sneť
a či si dať do nosa?
A tak bývam rozčúlená,
vyteká ústami pena.
Nechal ma a viac sa nevráti,
no nechcem tomu veriť,
boli sme na mori piráti,
každý z nás chcel veliť.
A tak bývam zarmútená,
o čosi múdrejšia žena.
Nebudem sa ja trápiť sama,
nezáleží už na tom,
hádam pridám k starým ranám,
skoncujem so životom.
A tak som sa utopila,
pre jedného echt debila...
Nevypila som toho však dosť,
prebúdzam sa totiž dnes,
bolí ma vo vnútri každá cnosť,
zažehnaný bol môj des.
A tak sa cyklím dokola,
pre ostatných sťa potvora.
V okne badám siluetu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár