Zabudnúť je niekedy tak ľahké. Vtedy, keď to človek nechce... Neviem, čo to bolo, ale viem, že by som chcel vedieť.
Prešlo ďalšie ročné obdobie, len tak. Nepamätám si, že by som si bol niekedy predstavoval, aké to bude; ak budem práve tu - v tomto okamihu. Vietor fúka rovnakým smerom ako predtým a oblaky menia svoj tvar.
Zabudnúť je občas i ťažké. A ako veľmi by som chcel. Nechcieť vedieť čo už viem... V búrke sa však bleskom nevyhneš. Siliť niečo proti svojej vôli nie je správna cesta. Je to proti vôli, ak myseľ chce inak? Kto definoval rozdiel? A prečo?
Tiene sú niekedy príliš nápadné. A občas sa aj ja prebudím v noci, tak tichej a prázdnej, až sa mi nechce veriť prečo. Zaspím a život ide ďalej. Paradoxne.
V oáze nevedomia sa všetko zdá nijaké.
Kymácam sa na mieste a je mi zima. Chcel by som sa pohnúť, veď preto to kymácanie, no rany vo mne vravia, že už nenájdem tu správnu cestu. Krá(ka/ča)júc popri ceste, ktorá lieči a nie po nej, pretože mi to kazí len a len moja pýcha.
Hodiny sa rozbili. Piesok sa mi sype pomedzi ruky. Naháňaním odložených princípov zisťujem, že Zmeny majú iné plány.
Zobudím sa v tichej noci a všade je iba tma.
Vravel som si: "To sú cvoci, to sa (m)i(m) snáď iba zdá.
Nasledovať svoje rozhodnutia je primitívne. Všetci to dokážu. Komplexné je rozhodnúť sa. Čím zložitejší človek, tým horšie. Princíp sa rozširuje, priebeh sa predlžuje a niekedy sa stráca vesmír v čiernej diere.
Ako nočný motýľ, ktorý tancuje okolo svetla a občas do neho aj narazí, aby mohol znova - tak si to predstavujem.
Časy sa zmenili; časy sa menia.
Minú sa a plynú rýchlo.
Oplakávať momenty minulosti.
Spievať včerajšie pesničky...
Zobudil som sa. A všade je ticho.
Dospel som (k záveru?).
Vydržím.
A zopár rokov mi ušlo...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
27. 9.sept. 2015 10:07
som rada, že som sa práve teraz vrátila k tomuto príspevku. vďaka zaň.
Napíš svoj komentár