tajnou, tmavou, nebádanou,
odhryznem si kúsok tela
a snažím sa noci nebáť.
S náladou večne samou,
prázdnou, krutou, čiernou jamou -
padám. Neustále dodola;
tam, kde absorbuje potvora.
Nocou podexponovanou,
jednou, stálou, hnusnou ranou,
sa len ďalej pichám do duše,
kým ma úplne nedokuše.
Čelo sa radí s dlaňou,
roztrasenou, drsnou paňou
či má to vôbec zmysel ešte,
tlačiť palcom tuhé kliešte?
Odpoveďou premrhanou,
ostrou, sečnou, chladnou hranou,
prevraciam svoj život naruby.
Chcem, nech iná si ma obľúbi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár