obzerám sa vôkol seba.
Nevidím nič, len pach a dym,
pocit istoty mi treba.
Som už mŕtvy či ešte nie?
Prišlo odveké lúčenie?
Čo mám teraz robiť s tým?
Poraďte mi; no nik nevie...
Vysuniem sa z boxu von,
mienim zatiahnuť sviatočný zvon,
začať plakať, až napokon,
cítim, že prežil som svoj skon;
chcem ďakovať. Komu? Vie On,
a tak sa chystám na úklon.
Nerečnil som s ním jakživ,
ibaže, raz začať treba,
On zaslúži si môj obdiv,
lebo inak, je mi beda.
Moja ruka prašná, bledá,
zahráva sa so mnou bieda,
možno, že som i neživý,
to je aj pre mňa záhada...
Lež píšem! Vidíte i vy!
Prečo ma tu nik nehľadá?
Už viem... Teraz si spomínam!
Amnézia nechoď k nám!
Ach! Kurva! Teba preklínam!
Áno, teba, čo tak čumíš?!
Uteč niekam! Zalez! Ty myš!
A neukazuj svoju skrýš.
Poďme my späť k problému,
viete vy presne ktorému?
No tomu, že som tam, kde som;
zavalený a bez ženy,
pod smrtonosným nánosom.
Ja miloval som sukubu,
áno, ja viem, priznávam, že
otrieť pery o jej hubu,
nebol dobrý nápad... Bože.
Teraz už nič nepomôže,
možno zaostrené nože
a egocentrický výpad
alebo jeden dlhý bič -
chrbtom sa švihnem, ako nič -
ktorý zabije všetok chtíč.
Na rukách zlomené nechty,
vnútri vypáčené srdce,
môžeš za to len a len ty!
Vyhýbaj sa mi nabudúce!
Ja dolámal som si ich,
keď som sa ťa držal pevne...
Ty vyrazila si mi dych
a ukázala prízemie.
A tak som sa zabil pádom,
ocitol sa v márnici,
vravím si a bedákam: "Ci...
Ležím tu na holej rici,
opantaný ľadom, chladom...
Postavím sa zas na nohy,
veď osud je stále strohý,
nabudúce si dám pozor."
Prečo som len predtým skĺzol?
A hľadel len na jej výzor?
Sám neviem, a predsa áno,
povrchný som ako ráno,
keď som nervný vôkol všetkých
a pozerám tam, kam nemám.
Vraj kde? No predsa na výstrih,
kam inam sa hľadí ženám?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
miaja
2. 7.júla 2012 11:10
posledný riadok
Napíš svoj komentár