nevieš sám, čo si to zrobil;
ona leží vedľa teba,
žobrák, čo má čerstvý chleba.
Vravela ti, že ťa ľúbi,
ukázala vrchné zuby.
A ty tam chorieš vedľa nej,
myšlienok prúdi habadej;
z komína vám stúpa dym,
nevieš, čo máš robiť s tým.
Len znečisťuje prostredie,
environment vraví: "To Nie!"
Vždy, keď na teba pozerá,
ty cítiš, že si heterák;
také čosi však nestačí,
len cit na pozlacovači?
Lež prial by si si čosi viac,
sebecky vôbec nemysliac.
Dotýkali sa lyžičky,
a ty, veľmi pomaličky,
rozhoduješ, možno teraz,
nastal čas na prudký náraz;
a odrážaš sa od mosta,
bum! O dno hlava... Je sprostá.
Pozeráš sa ako debil,
nevieš sám, čo si to zrobil;
ona leží vedľa teba,
obväz na hlavu ti treba.
Povedala: "Mám ťa rada,"
prebudila pritom hada.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
napriek tomuto dojmu ktorý báseň mala vyvolávať.. mne sa takéto konce neskutočne páčia.. hold smutné konce bývajú síce v skutočnosti hnusné.. ale v básni sú zmyselné a krásne
skvelo poňatá je tá báseň.. koniec.. pre mňa dokonalý
skvelo poňatá je tá báseň.. koniec.. pre mňa dokonalý
Napíš svoj komentár
Jaj a na zaver aby som nahodou nezabudla povedat moj dojem z blogu: Sebecka pica.