Narodila som sa do posratej rodiny. Otec diagnóza, mama ešte väčšia. Sestry rozmaznané soplane. Mama odišla do Nemecka keď som mala dvanásť, foter nejak nezvládal fakt, že mama má bokovky a samozrejme, musel prísť nejaký fackovací panák. A to doslova. Bola som ideálny terč 5 rokov. 5 rokov vyjebaného života, kriku, bitiek. Žiadne decko by sa s tým nevyrovnalo, každý by si to nejak kompenzoval. Mala som trinásť, keď som začala spávať s chlapcami, nosiť štekle a nalievať sa chlastom na diskotekách. Doma to netrápilo nikoho, nikto ma doma nehľadal, a keďže peňazí bolo po kokot, cestu som mala veľmi ľahkú.
Nemala som rada nikoho. Potom prišiel človek, ktorého som milovala, milujem a navždy budem. Zožrali ho zaživa, jeho skurvení rodičia. Umrel na rakovinu. Sám v nemocnici, nedali mu ani len pojebané morfium, aby nemal bolesti. Bolo to tisíc preplakaných dní a milión preplakaných nocí, keď som už ani nevládala dýchať. Ale ja som zobrala jeho štít a ja to chcem dobojovať za neho. Ja to budem do konca života zo sebou niesť. Nikdy sa z toho nespamätám, navždy mi bude chýbať. Ale ja nájdem silu, aby som dobojovala za neho, to čo si on želal. Nie je to klišé.
Pred rokom som odišla z domu. Po vianocach, stihla som ešte stužkovú. Skvelá zábava, jedinečná noc môjho života, facku od otca som dostala pred všetkými a každý mal o čom celý večer rozprávať. Veľké ďakujem. Všetkým za všetko. Mojej dobrej triede, kde som bola najväčšia kurva a rozmaznaná piča, vtedy ma to dalo dolu. Veľké ďakujem. No vráťme sa tam, že pred rokomsom odišla z domu. Do anglicka robiť posratú čašníčku na lodi. Fasa život. Nepoznáte tu nikoho, domov komu zavolať nemáte. Mama sa ozve aj dva krát do týždňa, ale vidno, že je to celé nútené. Otec ten len veľmi sporadicky, sestry , o ktoré som sa celý čaas, čo mama nebola doma , vôbec. Ubytovňa je úplne fasa, Poliaci tu len kradnú, Číňania len robia hluk, Arabi sú nadržaní. Umývam hrnce v nejakej pojebanej kuchyni a roznášam jedlo snobom, čo na mňa zazerajú ako na poslednú chuderu. Ale je to už jedno, ako je, horšie už nebude.
Mňa už neskope tento skurvený život na dno. Je to len v mojej hlave. Tie jazvy čo mám, to je môj power, v tom je moja sila. Ja som neni 20-ročné decko, čo doma má teplú večeru a ustlatú posteľ. Ja som nedostala k narodeninám auto od rodičov, ale nejaké tri flaše chlastu od týchto prisťahovalcov, ktorí sú tu za rovnakú sračku ako ja. Tento svet vám nedá nič, život je kurva a zobere vám všetko. Ale do mňa už môžete kopať koľko chcete, ja vám zlomím väzy.
Ja som neprišla na tento svet plakať, ale bojovať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
ja som tuu ...
prislo mi to ako slusny dekadentny emocny rollercoaster
to je fakt real?
nechapem preco sa zbytocne jebes na lodi, po takom niecom by bolo lepsie uprednostnit skor pokojnesie prostredie aj za cenu nizkeho platu a obmedzenia tych diskotek/stekli/kabeliek a dat si v cajovni caj, zahrat si s kreativnymi ludmi activity a zasmiat sa,
bud sam tvorca svojho zivota a nie tie jazvy
prislo mi to ako slusny dekadentny emocny rollercoaster
to je fakt real?
nechapem preco sa zbytocne jebes na lodi, po takom niecom by bolo lepsie uprednostnit skor pokojnesie prostredie aj za cenu nizkeho platu a obmedzenia tych diskotek/stekli/kabeliek a dat si v cajovni caj, zahrat si s kreativnymi ludmi activity a zasmiat sa,
bud sam tvorca svojho zivota a nie tie jazvy
Napíš svoj komentár
PRECITAJTE SI TO ESTE NIEKTO, PICE!