Bola to pre mňa veľká výzva, keď som dočítala oznam na nástenke, že sa uskutoční dvojdňový hokejový výjazd do Košíc. Bez rozmýšlania som sa prihlásila aj keď mi trhalo srdce pri tej sume (28é) a rozmýšlala či vôbec pôjdem. Plná očakávaní som konečne vyrazila na miesto stretnutia s ostatnými fanúšikmi, ktorí mali ísť. Cesta bola síce dlhá, ale rýchlo nám ubehla. Prvá vec, ktorú sme urobili po príchode do Košíc bola smer hotel a ubytovanie sa. Rýchlo sme pohádzali veci do izieb a utekali do arény (vždy som sa do nej chcela ísť pozreť). Mala som zmiešané pocity, možno to bolo spôsobené aj tým že som sa bála ako naši chalani budú korčulovať na tom ich tzv. "letisku." Nervozita zo zápasu opadla až keď sa vhodili prvé buly. Prvý zápas bol nervák až do konca a nikto z nás (tí čo se boli v steel-ke, ale aj tí čo to pozerali v TV) sme ani v najlepšom sne nedúfali, že vyrovnáme a nie ho ešte vyhráme. Výhru sme išli zapiť do jednej krčmy, ale potom sme rýchlo bežali na vybavenú disco, kde sme sa do cca pol 4 rána zabávali. Nasledujúci deň sme behali po meste a potom sme znova išli na mimoriadne vyrovnaný hokey z oboch strán. Ale tento zápas už nebol taký šťastný pre nás, lebo sme ho prehrali. Potom sme po skončení zápasu poďakovali chalanom a utekali sme do busu. Všetci sme do cca 15 minút spali. Osobne ani neviem ako sme sa dostali do Nitry, keďže prevažnú časť cesty som prespala a zobudila som sa niekde na dialnici pár kilometrov od Nitrou.
V Košiciach sa mi páčilo, ale bola som neskutočne šťastná, že som už bola konečne doma. Nelutujem, že som išla, jediný kto môže lutovať je ten, ktorý nešiel čo i len na jeden zápas.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  5. 8. 2014 21:31
nuda, keby ste aspon puk chytili
Napíš svoj komentár