Každým dňom to bolo krajšie a krajšie. Plné emócií, vášne a hlavne niečoho úžasného čo sa ani opísať nedalo. Čakala som kedy mi napíše a v danom okamihu budem mať úsmev na tvári..

Potrebovala som byť s ním a pozerať sa na neho. Cítiť jeho dotyky, počuť tlkot jeho srdca, zaspávať vedľa neho.

No dielo nebolo dokončené tak sme sa pustili do roboty. Ladné pohyby jeho ruky prechádzali po mojom tele. Snažil sa formovať moje telo, pretvárať ho na dokonalejšie ako keď sochár vdýchne život kúsku kameňa či hliny.

Ležala som na posteli. Bozkával tak sladko. Jeho bozky ma rozpaľovali. Stále nižšie a nižšie. Ani jedno miesto nevynechal. Cesta späť bola plná rozkoše. Zastavil sa pri stehnách. Chcel vidieť výraz na mojej tvári. Šibalsky sa na mňa usmial a pokračoval vnútornou stranou stehien. Chcel počuť tie slastné vzdychy..

Užívali sme si jeden druhého a pritom sme vedeli, že čoskoro môže prísť koniec. Preto sme nenechali nič na náhodu a pokračovali..

Ako to mám opísať slovami? Obyčajne, vulgárne či umelecky? Nech sa budem snažiť akokoľvek, opísať sa to nedá..

Moje city k nemu sú príliš silné no som príliš zbabelá nato, aby som mu povedala, že čo k nemu SKUTOČNE cítim. Veľmi silnú lásku, ktorú som necítila ešte k nikomu..

Láska autora k svojmu dielu, láska matky k dcére, láska majstra k svojmu umeleckému dielu, speváka k hudbe, manžela k manželke. Moja láska k nemu...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  4. 4. 2014 19:56
uplne ta chapem, ale predsa len by som zvolil ine slova, bo takto to vyzera, akoby si ho lubila len preto, ze ti lize susku
Napíš svoj komentár