Bol farebný, plný radosti a energie do života. Bezproblémový. No ak sa nejaký problém ukázal, zvládli sme to spoločne. Pretože sme tu boli jeden pre druhého..
No odcudzili sme sa. Už si ani nenapíšeme. Nevieme o sebe nič. Sme úplne cudzí ľudia tak ako sme boli na začiatku. Ale ani jeden z nás si to neprial. Nepripúštali sme si túto možnosť pretože bola pre nás nereálnou. No opak je pravdou. Čí viac sa blížil deň tvojho odchodu, tým viac sme sa stávali cudzími..
Pamätáš ako si mi vravel, že všetko bude rovnaké aj po tvojom odchode? Že ten polrok prežijeme v odlúčení od seba a potom sa opäť uvidíme a všetko bude krásne farebné? Nebolo to tak...
Už viac nepočujem tvoje nežné slová, nevidím tvoje krásne oči, ktoré ma uprene sledovali keď som písala o nás. Necítim tvoju vôňu a tvoj dych na mojom krku, ktorý bol slastný ako sám Jack. Neužívam si tie vášnivé bozky plné života..
S tvojím odchodom odišli aj najkrajšie chvíle môjho života. Nezmyselné ležanie na gauči v tvojom pevnom zovretí. Letné večery na lúke pod samými hviezdami, pri ktorých sme si užívali prítomnosť toho druhého. Festivaly plné hudby, ktoré sme spolu pretancovali ako blázni.
Nežné no zároveň to najvášnivejšie milovanie. Pri ktorom sme nemali zábrany a oddali sa jeden druhému. Tým najšialenejším túžbam a myšlienkam. Kedy zimomriavky pri tvojích dotykoch naskakovali po celom tele.
No boli aj dni, kedy sme boli smutný a plakali. Kedy jeden druhého utešoval..
Ale teraz si preč. Odišiel si. Viem, vrátiš sa o pár mesiacov ale to nič na veci nezmení. Už nebudeme spolu tancovať celú noc, nebudeme sa smiať na hlúpych komédiach. Už ma viac nepobozkáš, neobjímeš. Už viac nebude to krásne romantické milovanie pri sviečkach.
Všetko čo nám ostalo boli spomienky. Spomienky, ktoré len tak nik nevymaže..
Keď sa vrátiš všetko čo urobíš bude to, že sa pozdravíš a prejdeš ďalej. Nespýtaš sa ako som sa mala, čo som robila a či si mi chýbal.
No odpoveďou by bolo silné objatie a vášnivý bozk.. Pretože to by vyjadrilo to ako si mi chýbal, ako mi chýbala tvoja prítomnosť a naše spoločné chvíle..
Jediné čo mi ostáva je veriť, že keď sa vrátiš všetko bude opäť rovnaké..
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
doyouhearme
14. 11.novembra 2012 21:05
3
@antifunebracka pretože obaja sme sa pohli ďalej.. a aj keď sme od seba vzdialený stovky, priam tisíce kilometrov čas všetko mení..
Napíš svoj komentár