padla na dno priepasti,
ozvala sa ozvena
úzkosti a bolesti.
A okamih,
zachytený malým vnemom,
bojuješ, stále, vždy
ťažkým bojom.
A čas,
áno, ten podstatou je,
oslabí a bojuje,
za teba, keď síl už niet.
A ty,
si tu a si tam,
pri mne a zároveň tieňom strachu,
nakoniec sa aj tak cíti človek sám.
A zmysel,
ten hľadať už netreba,
Bola som tu, už nebudem,
už niet síl, život bezomňa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tomice27
9. 8.augusta 2010 08:11
pekná báseň, no veľmi smutná
2
nadhera..smutna..ale pekná...ale ide tu o pocit..nie o princíp...
Napíš svoj komentár