Ako tam tak stál,
a nemo pozeral,
na vlákna trblietavé,
od sĺz, rosy, upršané.

Ako tak padal,
na trávu, tak sám,
hľadal záchranu
práve tam.

Ako sa usmieval,
to viem len ja,
sedím pri ňom,
zohrievam mu srdce,
sedím pri ňom
a kričím vrúcne,
ako ho mám rada.

Či počuje,
alebo sa len tvári,
nespoznám to,
dúfam, že sa podarí,
nájsť to povestné šťastie,
mám ho! Dám ho tebe, rastie

iba v našom spojení...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
itsmaura  13. 3. 2011 16:07
Plynulý koniec Pekné.
2 
fotka
zuzana15  13. 3. 2011 21:54
faaaaajne to je
Napíš svoj komentár