Papier. Obyčajný papier a pár pier, za sebou pár zatvorených dvier. Pred sebou noc plná ticha, pod kožu ti chladný vánok vniká. Ty. Sám bez citu, bez slov, najradšej by som podotkol hravosť tejto chvíle, chvíle prázdna, Ničoty, len papier a ty. Zmizol. Úsmev aj on, odišiel anjel môj, ďaleko, nuž kam? navštívim ho raz tam. Ďakujem, prepáč, zbohom, rozbúchalo sa srdce už obom? a slza? už planie, padá, na papieri nespoznáš už vraha. Tak, bez slov, už klavír znie, počúvaj e-mol, naposledy- iba mne. Blog 15 0 0 0 0 Komentuj