život z vlákien tiel,
cit z literárnych diel,
strach z očí, bolesť každá,
odišla aj krása dažďa.
Ostalo prázdno, tiché a tajomné,
ostal aj náš svet, záhadné,
stále si v ňom, kúsok tieňa,
hľadáš, nazeráš, nenájdeš ma.
Avšak som tam, na dne mojich síl,
dno je hlboké, hĺbkou mojich chýb,
je so mnou samota, drží ma na zemi,
vraví, že si vystačíme celkom sami.
Slepo verím, lebo lano je prikrátke,
Ten kto ho hádže, ďakujem vďačne,
odišiel však anjel, s dušou mojou v náručí,
a netuším, či sa ku mne ešte navráti.
Ten čas, však, stále plynie,
a moja nádej s ním pomaly hynie.
Čakať ma už nebaví. Prepáčte,
bolesť ma strháva,ničí, neplačte,
život Vám prinesie aj iné šťastie.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
soraya
16. 10.októbra 2010 19:48
beautiful.... aj sa mi to jaksi hodi teraz k moej pochmurnej nalade
2
ach Majka báseň pekná, veľmi pekná... len ma mrzí, že si až tak na dne
6
krása... ako to, že som ťa aj s tvojimi blogmy nenašiel už skôr?
7
Dlho som od teba nič nečítala. Stále píšeš krásne. Páči sa mi ako si opísala prázdno. Prvá strofa. Je mi to blízke, Majka.
Napíš svoj komentár