kedy prejde šťastie do tých zvyšných kútov.
Bez slov, bez vás, bude to tak lepšie,
pre vás je takéto zlo menšie.
Bojovať vždy bude srdce a hlava,
vždy som sa toho výsledku bála.
Ako zastaviť ten boj, ako kresliť dúhu,
keď neviem ani prejsť na stranu druhú.
Druhá strana, vraj krásna, tichá,
bez vás jasné, ale pokoj tam rozkvitá.
Avšak vy nechcete, tak sa držím dňa,
a čakám, že príde niekto a povie: drž sa mňa.
Čakanie však tichým vrahom je,
už len čas za mňa bojuje.
Ale aj čas sa niekedy míňa,
a mne je už riadna zima.
Zima z tých myšlienok, úzkosť sa trasie,
a pomaly depresia vo mne rastie.
Zastav sa! Kričíš, keď vidíš ma,
avšak bolesť niekedy viac spasí ma.
Sklamanie, to ostane,
vždy má silné bodanie.
Bodne ťa do srdca, zrazu odchádzaš,
a na zemi osôbku nechávaš.
(tú ktorú máš rád)
Otázky však zbytočné, odpoveď poznám,
že síl toľko už na život nemám.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
30. 1.januára 2014 16:56
nezabijaj sa!
Napíš svoj komentár