Temná obloha, smutná tvár kopec a naňom chrám, vojdeš dnu, obrazov pár na teba pozerá, si sám. Studená zem vzduchom chladným. sprevádza ťa k miestam slávnym, strop vysoký, oltár zaprášený, vzadu veľký orgán, starodávny. Počítaš stĺpy, ozvena krokov pohltí prach starých hrobov pod chrámom a tiež za ním, kráčaš práve tam, na cintorín. Miesto duší, prázdno, STRACH, pocitov už máš dosť, tak nezastavuješ, kráčaš vdiaľ, lúčiš sa s pohľadom na ten chrám. Tam, posledná rozlúčka odznela, videl si ma, i ja som ťa videla, naposledy. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj