Kde odchádza láska ?

Kam sa podela ? Kde je kde ju nájdem prečo sa nevráti späť ?

Už je to dosť dávno čo sme si spokojne ležali v posteli šepkali tie krásne slová. Keď sme sa mohli šťastne a krasne milovať. Keď sme sa nehádali, vedeli sme sa spolu smiať a rozprávať sa doťahovať sa. Neviem vôbec kedy sa to zmenilo. Možno vtedy po našej prvej hádke ?

Možno to prišlo vtedy keď mi robil nezmyselné scény. Do toho času som nikdy nebola žiarlivá. Ale on hej veľmi. Nemôžem chodiť von so svojimi kamratmi fajn nebudeš sa ani ty stretávať s kamarátkami. Nemôžu mi písať nemôžu ani oni tebe.
Stále som si hovorila prečo by mal mať on niečo viac ako ja. Ja som obetovala všetok čas, každú voľnú chvílu aby sme boli spolu a on stále len pracoval alebo pomáhal niekomu kto to potreboval a za mnou p rišiel len večer.

Zo vzťahu sa stala taka rutina, cez týždeň sme boli spolu málo cez vikend sme si išli sami dvaja sadnúť na kofolu na čaj a išli sme domov ..

Prestalo ma to baviť tak som radšej ostala doma alebo som išla von so svojimi kamaratmi .

Potom to išlo hádk hádky hádky ..

Keď sme zistili že sme už dosť starý na to aby sme žili spolu išlo to klapalo to až na tie hádka občas som si pripadala že spolu len bývame občas spávame..

Keď som bola ešte na strednej chcela som mať veľmi skoro dieťa pretože som chcela byť mlada mama dobrá mama a rozumieť si so svojím dieťaťom.. Keď som nastúpila na výšku povedala som si že 3 ročník je na otehotnenie tak akurát.. až na ťo že keď som sa ocitla v tom ročníku vôbec som sa na to necítila nechcela som.

Bohužiaľ či na šťastie alebo ako to povedať zistila som že som tehotná bol to šok nečakané neplánované . Cítila som všetko len nie to že som šťastná. Celé d ni som preplakala nič som mu nepovedala nevedela som čo povedať veď už mesiace sme sa hádali a rozchádzali. Nemali sme ako živiť dieťa keby som ja odišla z roboty ako by som robila školu, nevidela som riešenie nijak.

Dlho som si to nechávala pre seba , nevedela som ako to povedať veď my sa už skoro vôbec nerozprávame.

Nakoniec som sa do toho dokopala povedala som mu to. On narozdiel odo mňa bol šťastný. Prisahal že už žiadne klamstvá žiadne hádky že od teraz som tu pre neho len ja že už bude všetko dobré..

Chvíľu bolo ozaj niečo dobré snažil sa bol so mnou nehádali sme sa nechodil nikam. Len raz do teraz si pamätám ten večer. Čakala som ho kedy príde z práce, meškal . Bol nervózny. Niečo sme sa zase pochytili osprchoval sa obliekol a treskol dverami, odišiel preč.

Keď už bolo po pol noci stále som mu volala ignoroval ma. Plakala som. Stále som volala keď mi konečne dvihol len mi vynadal jeho kamaráti tam v pozadí vykrikovali smiali sa a on bol strašne ožratý . Znova som mu volala nadávala som kričala vytočil ma do nepríčetnosti. Zrušil ma vypol si mobil nespal ani doma. A mne začali vyvolávať jeho kamaráti nadávali mi sms-kovali mi. Stále som len plakala ležala doma úplne zúfalá. až do rána ani neviem asi som zaspala. Keď som sa ráno prebrala bola okolo mňa krv a cítila som strašnú bolesť. Nevládala som sa postaviť ani prebrať všetko ma strašne bolelo.

Keď prišiel domov našiel ma takto hneď ma brala sanitka a v momente na sálu. Nejako som to prežila ale naše bábo nie.

Stratila som ho vtedy keď som sa začala tešiť . Keď som sa tešila na to že budem mať dieťa že môj život bude iný tak som ho stratila.

Nenávidela som ho za to čo sa stalo. A už som ho viac nemohla vidieť.

V deň keď sme prišli o dieťa som prišla o všetku moju lásku.

Našu lásku som navždy pochovala s mojím nenarodeným dieťatkom. Je tam kde ono navždy preč...

On sa snažil stále mi rozprával že ma miluje, že ma ľúbi a som stále jeho jediná .
Ale ja už ho nemôžem vidieť nemôžem sa na neho ani pozrieť nenávidím ho trápil ma a toto už bol vrchol .

Tak umrela naša láska

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu