Nič nie je dobré, nemôžem spávať.
Svet sa mi rúca ako domček z kariet,
A ja len plačem pretože lásky viac niet.
Chcem ju naspäť, ani nevieš ako,
Snažím sa myslieť, no cítim sa ako pako.
Nedokážem pracovať ani sa sústrediť,
Najradšej by som si nakopal vlastnú riť.
Je to úbohé čo po mne ostalo.
Keď myslím na to všetko čo sa posralo.
No nedá sa to zmeniť, ja to viem.
Cítim, že už o mňa nemáš záujem.
Veď kto by chcel neschopného zúfalca,
čo nervózny obhrýza necht z palca?
Prepáč, neviem prečo som taká troska,
Možno som sa precenil troška.
Chcel som dokázať niečo na čo som nemal,
Aspoň keby som sa toho tak nebál.
No ja viem, že sa to dá všetko napraviť.
Že hoci som na dne môžem sa postaviť.
Dokážem čokoľvek ak mi dáš nádej,
Keď poviem: „bude to dobré“ a ty na to: „snáď hej.“
Daj tomu šancu a ver, že to zvládneme.
Nemysli hneď na to, že sa znovu potkneme.
Každý sa mýli a my nie sme iní.
Viem, že ani ja nie som bez viny.
Prepáč mi, no priznaj si aj ty svoju,
a poďme kráčať životom znova spolu.
Viem, že to máš ťažké v poslednom čase,
A viem aj, že myslel som na seba zase.
Myslel som na svoje ego, na to že som chlap.
Že keď urazíš ma, nemôžem to nechať tak.
Bolo to hlúpe, trápne a bolestivé pre teba,
A pritom mi to vôbec nebolo treba.
Chcem aby si bola šťastná, lebo vtedy som aj ja.
Chcem aby sme boli spolu a ľúbili sa obaja.
Milujem ťa a stále budem,
Prosím napíš, máš o mňa ešte záujem?
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ratsanares
8. 11.novembra 2008 01:59
taketo basne pise len zivot...
Napíš svoj komentár