Moje priznanie

Nechcem sa pýtať,
Aj tak sa nič nedozviem.
Nechcem sa dívať,
Aj tak nič neuzriem.
Cítim sa prázdny a sám,
Žijeme na prahu pekelných brán.
Svet je skazený a bez lásky.
A stále nám len kladie otázky.
Nechce sa mi na ne ďalej odpovedať
Počuť ticho, nič nepovedať.
Všetci sa trápia aj keď nie je prečo,
Myslia si, že vymyslia bohvie čo...
Ja sa trápim tiež
Plačem, škrabem, držím sa jej ako kliešť.
Milujem dievča no trápim seba i ju,
bolesť, neukáž ju, skry ju.
Som čudný a mám strach,
Bojím sa sveta, bojím sa byť znova na kolenách.
Viem, že to nie je ospravedlnenie ani nemá byť.
Je to vyznanie pre mňa, nikto ma nemusí pochopiť.
Milujem ju a plačem celé noci,
Stále príde ku mne blbý pocit.
Pochybujem a predsa verím,
Do tvojich rúk všetko zverím,
No mám strach a stále budem,
To preto lebo pred svetom asi neújdem.

Keby som tak mohol žiť s tebou,
Keby som tak mohol byť len tvojou posteľou.
Chcem aby si líhala ku mne každý večer unavená s dôverou,
Vedela, že dodám ti sily prikryjem ťa perinou.
Tešila sa na mňa celý deň.
V mojom teple zažmúrila oči.
Už nemyslieť na to, že aj to raz skončí.

 Vyznanie

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu