No len čo otvorila dvere zistila, že v nich stojí poštár. „Och prepáčte, myslela som si, že to je ma...“zarazila sa keď ho uvidela. „To to nie je možné.“
„Čudné privítanie. Čo nie je možné? Dievča čo sa ti stalo?nejako si zbledla“
„Ale, ale nič. Len ste mi niekoho pripomenuli. Strašne sa podobáte.“
„Na koho?“
„Ale to nestojí za reč.“ Fakt sa podobal na toho starca, s ktorým pred chvíľou bola, no ako?veď to nieje možné. Je pravda, že starec bol starší. Tento chlapec mohol mať okolo 20.
„tu mi to podpíš.“ A ukázal na papier. „určite ti nič nieje? Vyzeráš bledo.“
„ nie, nie nič. Mohla by som sa niečo spýtať?“
„kľudne“ odvetil a už jej dával balíček, ktorého prebratie pred chvíľkou podpísala.
„máte otca?“ muž sa po tej otázke zarazil.
„nie, zmizol pred pár rokmi“ och, prepáčte nevedela som.
„nevadí. Prečo sa na to vlastne pýtaš?“
„no ani neviem tak ma to napadlo. Prepáč, niekedy sa správam čudne, všetci mi to hovoria.“
„Tak ja už musím ísť, práca volá. Možno sa ešte uvidíme.“ a odišiel.
Hneď vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Balíček položila do kuchyne na stôl. Určite to bude mať niečo spoločné s tým čo sa mi dnes stalo. Strašne sa podobal. No nemôže to byť jeho syn. Skôr vnuk. Možno ani to nie. Ten muž vyzeral strašne staro. Zacítila bolesť v bruchu ani si neuvedomila, že nejedla. Mama je ochvíľu doma a ona ešte nepripravila nič na večeru. Tá bude zúriť. Rýchlo bežala do kuchyne niečo ukuchtiť. Otvorila chladničku a tam znova nič čo by sa dalo použiť no čo už bude sa musieť uspokojiť s chlebom so šunkou a k tomu nejaka tá zelenina. No aspoň niečo pomyslela si. Urobila zeleninový šalát.
„Ahoj Elure“ uff stihla som to pomyslela si keď uvidela mamu. „Ahoj mami, ako dopadla schôdza?“
„Celkom fajn, šéf bol spokojný. Schválil nám nový projekt pre mesto. Bude sa tu stavať obchoďák. Konečne bude kde nakupovať.Ako bolo v škole? Ah skoro som zabudla všetko najlepšie k narodeninám,“ a z tašky vybrala nejaky zošuverený balíček. „trošku sa pokrčil no dúfam, že sa ti bude páčiť.“
Elure rozbalila darček bol to zas nejaky trápny sveter ako inak. No tvárila sa nadšene. „ jeej, je fakt pekný, ďakujem mami.“ A položila ho na stôl.
„to si ho ani nevyskúšaš?“
„Jaj prepáč mami, len som chcela umyť ruky aby som ho nezamazala“ zaklamala.
„od koho máš ten prívesok?
„tento? A ty nevieš?“ „a odkiaľ by som mala?“
„no jaj prepáč, som myslela, že mám na sebe ten od teba. Tento mi kúpila kamoška. Celkom pekná bižutéria nie?“ „no áno.“
sadli za stôl a Bez slov sa najedli. Elure už bežala do svojej izby. „Dobrú noc mami.“ „Čo tak skoro ideš spať?“
„Som trochu unavená.“ „tak dobrú noc ja to tu popratám a pojdem si asi aj ja ľahnúť, mala som dlhý deň.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
ixka
13. 6.júna 2008 17:54
Teším sa na pokračovanie, čo pre Elure vymyslíš .... ....
Napíš svoj komentár