Vždy keď večer líham spať,
chcel by som ťa vedľa seba mať.
A tak ráno otváram oči vidím teba,
Si krajšia ako anjel z neba.
Ty ešte sladko spíš,
vstávam potichu nech sa nevzbudíš.
Dám ti jemný božtek na líčko,
Milujem ťa, šepnem, moje zlatíčko.
Odchádzam, spravím raňajky a hneď som späť.
Prebudíš sa, hľadáš ma, bojíš sa že ma niet,
Zbadáš ma, to ti úsmev vyčarí.
Snáď si si nemyslela že sa takto vyparím

 Báseň
Komentuj
 fotka
ixka  25. 3. 2008 02:01
Už sa teším na naše spoločné rána.
Napíš svoj komentár