Je ako hmla, čo rozpriestera sa okolo teba. Neviem či jasne vidieť dokážeš.
Siaha ti stále na päty, ty ho nechávaš a pohrávaš sa s ním z končekami tvojich prstov. Nežne sa ho dotýkaš, možno ťa chladí, občas zahreje, alebo pichne... Necháš ho. Nechceš ho ešte nechať ísť. Predsa sen bol taký krásny a srdce nemáš nato zbaviť sa ho, nechať ho sa rozplinuť vo vetre a zničiť najväčším hurikánom. Nechaj ho ísť. Nechaj, prosím. Oddaj sa celý novému snu. Možno bude ešte krajši. Nedávaj mi len maličký kúsok. Aby si objavil krásu nového sna, musíš sa donho ponoriť celý, a nechať sa unášať tým najsilenším prúdom. Čoho sa bojíš? Viem, ten sen, je príliš čerstvý a silnými putami ťa zväzuje. Ale svetlo môže zničiť všetko. Nie! Ostaň celý, alebo choď. Nechcem sa deliť. Nechcem kúsok. Rozumieš?
Tvoje svetlo, a jeho sila, je tam. V strede.
by dew.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár