„Ano?“ ozval sa chraplavy hlas do telefonu. Bolo z neho citit unavu, no predsa sa zdal akysi nepritomny. Nastala chvilka ticha, kedy zena konecne s namahou otvorila oci podliate krvou a napokon bez slova zlozila. Lezala naha na posteli, cez nu prehodena iba biela plachta. Posadenie sprevadzalo nekoordinovane pohyby, naklanajuce ju vzdy na inu stranu. Jedinou jej zachranou bolo nechutne cafe zo stareho kavovaru.
Po pol hodine vysla z kupelne, vyumyvana... ba priam vydrhnuta. Dalsie cafe, na jedlo ani nepomysli a za chvilku opat spala napchata niekolkymi liekmi proti bolesti hlavy.
Miestnost vyzerala akoby sa hupala z jednej strany na druhu. Nic nemalo pevne miesto, len sa pohybovalo spolu s nou, nastastie neustale pomalsie a pomalsie... Nevedela kolko tam takto sedi, snad hodinu... dve... Azda to prehnala s tymi praskami... Len ledabolo nad tym mavne rukou. Vytrepe sa z postele. Okno, skrz ktore este naposledy prenikalo slnko, prezradzalo, ze uz je davno noc... Hodinky na stoliku hlasili cosi po jedenastej. Hodila na seba par kusov oblecenia s akymsi vnutornym vtipom v hlave. Naco jej vlastne je? Tiche uchechtnutie vystriedal ston, ked opat klesla na postel a pohladom hypnotizovala zasuvku nocneho stolika. Ticho... pocula len bubnovanie vlastneho srdca a o par sekund tichy vrzgot otvarajucej sa zasuvky. O chvilku skoro nevie kde je, kruti sa jej hlava, no na perach ma akysi slastny vyraz. Klopanie na dvere sprvu ignoruje, nevnima, je to iba akysi drobny nicim nezaujimavy vedlajsi element... Odrazu je vsak na nohach, sice pri tom skoro spadne, zaludok sa jej dviha, ale predsa sa dopracuje k dveram nechavajuc na stole injekčné striekačky, dezinfekciu, „lístočky" , lyžičku a jeden stary citrón. Otvorila dvere a vpustila dnu vysokeho muza s okuliarmi. Uskrn na jeho tvari videla uz tolko krat. Vždy niekto iny, no ten uskrn sa nikdy nemeni… Trosku prisilno zabuchol dvere, az mala pocit, ze jej vtom momente prasknu bubienky. Necakal na ziadne predstavovanie, zlozil si kabat a uchopil ju okolo pasa. Jeho nenasytna ruka sa uz dzgala pod jej tanga, zatial co zubami nenasytne hryzol jej krk… Po par dalších hryzoch uz citila bolest v krku, no nedovolila si namietat, este by to zhorsila…
Na zemi sa povalovalo uz len jej “šatstvo“ a muza nikde. Z okna na nu svietilo slnko a stupnovalo neskutocnu bolest hlavy. Vela si zo včera nepamata, len… preco ju tak neskutocne boli zadok? Zly cas sa nad tym zamyslat. Citila ako sa jej prevracia zaludok a ledva stihla dobehnut na zachod. Opat zvonil telefon a vedla neho rozlozene nastroje na vpichovanie… jej jedina zachrana…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár