Eastfallský kult (2.časť)

Prebudilo ho pulzovanie bolesti na spánkoch. Po tej rane do hlavy musel byť v bezvedomí niekoľko hodín.
Ležal na špinavej zemi v dotrhanej košeli a hruď ho neuveriteľne štípala. Zobrali mu zbraň, obušok, putá a dokonca aj opasok. Všetky veci, ktorými by ich mohol ohroziť, boli preč. Pomaly a opatrne sa posadil. Otrhanú košeľu mal nasiaknutú krvou a jeho hruď pokrývali akési rituálne znaky vyryté dýkou. Nie hlboké, ale predsa to bola ostrá bolesť.
Všade po miestnosti bola zaschnutá krv a na kamenných stenách boli okovy, do ktorých ho však nespútali. Nebol dôvod. Cesta na slobodu bola len necelé 2 metre od neho, len keby do steny neboli vsadené hrubé železné mreže.
Bol si istý, že túto celu už niekde videl, keby si len spomenul kde ...

Možno, ak by sa mohol lepšie porozhliadnuť, ale v cele nebol žiaden zdroj svetla.
Jediné mihotavé svetlo vychádzalo z chodby.
Prišiel bližšie k mrežiam, aby mal lepšiu predstavu o tom, kde sa nachádza, ale výhľad mal značne obmedzený.
Videl chodbu osvetlenú fakľami a rady ciel, ktoré sa tiahli desiatky metrov ďaleko smerom doprava aj doľava
Podlaha a steny pripomínali jaskyňu.
A vtom mu to došlo...
Stačil jediný ďalší pohľad na celu, aby si vybavil, kde ju už predtým videl.
Až na pár rozdielov bola totožná s celou v múzeu. Lenže v múzeu steny určite neboli od krvi, neboli do nich vsadené žiadne okovy a pokiaľ si dobre pamätal, boli tam len 4 cely.
Nie, toto bol oveľa rozľahlejší jaskynný komplex. Nevybavoval si, že by sa v okolí nachádzali takéto rozľahlé jaskyne.
Jediná možnosť bol zasypaný tunel v múzeu, ale ako ...?

Z ďalších úvah ho vytrhol zvuk krokov.
Chodbou kráčali tri postavy oblečené rovnako, ako tí dvaja z prístavu. Dve z nich sa držali vzadu a tretia išla asi meter pred nimi.
Tom sa rýchlo presunul do zadnej časti miestnosti.
Zastali rovno pred jeho celou.
Prvá postava bola pomerne nízka a v ruke držala dýku s pokrivenou čepeľou.
Namiesto toho, aby sama vstúpila do cely, zastavila sa a jeden z dvoch mužov, ktorý išiel hneď za ňou vytiahol zväzok kľúčov a odomkol hrdzavý zámok na jeho cele.
Vstúpil do cely spolu s druhým mužom.
Chytili ho každý za jednu ruku a postavili ho. Nemalo cenu klásť odpor.
Dorezaný a neozbrojený by proti 3 mužom nemal žiadnu šancu. Hlavne ak mal jeden z nich dýku.
Ale nič mu nebránilo aspoň položiť otázku.
Ak už má zomrieť, nech aspoň vie, čo sa tu deje.

„Kto ste a čo so mnou chcete urobiť?“
Odpoveď prišla od chlapa s dýkou
„Čoskoro sa dozvieš.“
Začali ho vliecť smerom, odkiaľ prišli oni traja.
Tom ten hlas poznal. Malo ho to napadnúť hneď, ako sa na postavu v plášti pozrel.
Kto iný by našiel cestu za zasypaný tunel?
Bol to Fred Harttman, správca múzea.
„Fred ako si to mohol urobiť? Zabili ste mojich dvoch kolegov a teraz chcete zabiť aj mňa? Čo sa to tu deje, zbláznil si sa?“
„Ubezpečujem ťa, že vy traja nebudete poslední. A vydrž chvíľu, čoskoro sa všetko dozvieš.“
Pomaly ho vliekli ďalej a jeho výkriky ignorovali.
Keď po pár minútach prišli do obrovskej siene plnej kamenných lavíc, ktorá bola tak rozľahlá, že nebolo vidieť na koniec, dokonca aj Tom, ktorý celú cestu vykrikoval, onemel od úžasu. Celú sieň až na zadnú časť osvetľovali stovky faklí a celkom vzadu stál obrovský kolos, ale Tom nerozoznal, čo to je.
Vyzeralo to, ako socha, ale kvôli nedostatku svetla si nebol istý.
Muži ho stále vliekli bez toho, aby sa obzerali na strany. Na tento pohľad už boli očividne zvyknutí.
Pohybovali sa tam aj ďalšie postavy, ale vyzeralo to, že jedinou obeťou je tu Tom.
Pokračovali ďalej a zastavili sa pri jednej z kamenných lavíc, okolo ktorej boli rozostavené asi dva tucty postáv hľadiacich na Toma.
Rozmýšľal, koľkí z nich sú jeho priatelia alebo aspoň ľudia ktorých pozná.

Z radu vystúpili ďalšie dve postavy a chytili Toma za nohy, zatiaľ čo ho muži, ktorí ho sem privliekli držali za ruky.
Tom vedel, čo chcú urobiť.
Začal kopať a triasť sa, ale nebolo mu to nič platné. Položili ho na jednu z kamenných lavíc a okovami mu spútali ruky aj nohy.
Keď ležal bezpečne spútaný a bez najmenšej šance na útek, všetky štyri postavy sa zaradili medzi ostatných, aby uvoľnili miesto mužovi s dýkou, o ktorom si Tom donedávna myslel, že je to jeho priateľ.
Pristúpil ku kamennej lavici a prehovoril k ostatným:
„Dnes sme sa tu zišli, aby sme si touto obeťou uctili najmocnejšieho boha Dagatha a napravili chybu, ktorej sa dopustili naši predkovia. Čoskoro bude môcť Dagath konečne vstúpiť na tento svet.“
Tom nemohol uveriť tomu, čo počuje. Ten starý blázon sa naozaj tváril tak, ako keby tým rečiam veril.
Ostatní len sklonili hlavy a Fred sa otočil na Toma.
„Keďže si býval môj priateľ, poviem ti, o čo ide. Aj tak nebudeš žiť dostatočne dlho na to, aby si sa o to mohol s niekým podeliť.“
„To, že si dnes tu, nebol zámer. Nepočítali sme s tým, že sa v prístave objaví ešte niekto iný, takže si to neber osobne.“ Zatiaľ čo hovoril, v ruke stále pretáčal rituálnu dýku.
"Vďaka tvojej krvi sa budú môcť Dagath a jeho služobníci konečne dostať na tento svet a očistiť ho od tých, ktorí si nezaslúžia, aby žili spolu s ním.“
Tom to nemohol ďalej počúvať.
„A ty tomu vážne veríš? Si obyčajný blázon, všetci ste tu blázni.“
„Ticho!“ Zakričal Fred.
„Keďže nám a Dagathovi dobre poslúžiš, dovolím ti uvidieť niečo, čo videlo len veľmi málo ľudí a ešte menej o tom môže rozprávať.“
Keď dohovoril, pritlačil mu hlavu na kameň a povedal.
„Pozeraj sa pred seba.“
Tom nič nevidel a nebolo pochýb o tom, že sa všetci, čo tu stáli načisto zbláznili a dúfal, že sa niekto dozvie, čo robia a skoncuje s nimi.
Zrazu však bolo niečo inak.
Pripadalo mu, že je pod vodou, ale nič nemohol rozoznať. Obraz sa pomaly vyjasňoval a Tom začal rozoznávať obrysy, ktoré mu pripadali známe.
A zrazu konečne uvidel.
Oči sa mu rozšírili hrôzou, keď sa na neho zahľadel tvor z najhorších nočných môr.
Mohutné telo tvarom pripomínajúce ľudské, ale veľkosťou dvakrát presahujúcu najväčšie veľryby, celé pokryté šupinami. Zatiaľ čo na neho hľadeli dve obrovské červené oči, monštrum otvorilo ústa a odhalilo zuby takmer také veľké, ako Tom sám.
„To je ...“
Meno toho tvora mu preblesklo hlavou len sekundu predtým, ako mu ju rituálna dýka oddelila od tela.

 Napínavý príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu