Martin stál na koľajniciach a v tme hľadel na prichádzajúci vlak.
Slabý vietor sa mu pohrával s vlasmi a on zatiaľ ticho pozoroval dve blížiace sa svetlá.
Postaviť sa túto noc na koľajnice ho prinútili udalosti, ktoré sa udiali za posledných pár mesiacov.

Tú noc skoro vôbec nespal.
Mal sen o dome na poli. Keď sa od neho snažil vzďaľovať, tak sa vôbec nepohyboval.
Utekal a keď sa obzrel za seba videl, že stojí stále na tom istom mieste.
Nemohol ísť ani na stranu, takže sa rozhodol prísť k domu.

Dom vyzeral celý zhorený, mal v streche diery a na prednej stene bol krvou namaľovaný pentagram.
Otvoril dvere a na zemi uvidel zhorené telo, ktoré ležalo tvárou hore s roztiahnutými rukami.
Ako náhle sa k nemu priblížil a dotkol sa ho, muž na zemi ho chytil za ruku a v tej chvíli sa celý spotený zobudil.

Ráno si myslel, že to bol len jeden z ďalších zlých snov, ktoré mával v poslednej dobe často.
Keď si však v kúpeľni ráno umýval tvár všimol si, že má na zápästí čierny odtlačok ľudskej ruky.
Všade kde chodil, začal vídavať muža, ktorý ležal na podlahe domu, ale zmizol hneď ako zatvoril a otvoril oči.
V byte sa mu na stenách začínali objavovať pentagramy, ktoré videl na stene domu v svojom sne.
Prestal chodiť do práce, prestal sa stretávať s kamarátmi a po čase prestal z bytu vychádzať úplne.

Každú noc sa mu vracali nočné mory a každú noc sa budil na zemi zamotaný v prikrývke.
Začal počuť hlasy, ktoré šepkali jeho meno a každý deň sa zdali byť intenzívnejšie.
Po pár mesiacoch nebezpečne schudol, chodil v otrhanom oblečení, v tvári mal šialený výraz a strhával sa aj pri najmenšom zašuchotaní.
Začalo toho byť na neho príliš veľa a tak sa rozhodol, že to všetko skončí.
Možno začínal prichádzať o rozum, ale uvedomoval si, čo sa chystá urobiť.
Aj napriek tomu si myslel, že nemá inú možnosť, pretože by po čase definitívne prišiel o rozum a odviedli by ho v kazajke.

A tak dnes stál na železničnej trati a hľadel na svetlá, ktoré už boli dostatočne blízko.
Pripravil sa.
Nadýchol sa, zatvoril oči a čakal.
Neubránil sa úsmevu, keď počul ako lokomotíva zatrúbila.

Predok vlaku narazil do niečoho pevného a predné sklo pokryl krvavý fľak.
Strojvodca začal brzdiť a krvou zašpinený vlak zastavil oveľa skôr, než cestujúci predpokladali.

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
zayl  5. 9. 2007 19:36
Ak by vám ten text nedával zmysel a názov sa k nemu nehodil, tak verte, že je to tak aj u mňa, ale čo už narobím ...
 fotka
althinka  5. 9. 2007 19:45
uf ... silny pribeh ... a ozaj pri citani mavam take zimomriavky .. a ZASA som sama .... budem sa v panike obzerat ... a ked som citala o tom odtlacku kdesi buchli dvere aaaa ... ale klobuk dolu, dalsi vyborny blog
 fotka
ronny  5. 9. 2007 19:55
Milý Zayl, si typický príklad umelca, ktorý nedokáže hodnotiť svoje práce

Úplne ma fascinujú Tvoji šialenci...

A vuau mám ďalší do zbierky

Oplatilo sa toľko čakať
 fotka
boba42  5. 9. 2007 19:59
ano aj mna to zaujalo...no az na ten koniec bude aj nejake pokracovanie? ze nakoniec zrazilo srnku este pred ním a stihol to zabrzdit kým este jeho nezrazi?
 fotka
david  5. 9. 2007 20:47
fuuuh dost drsne ale dava to zmysel a strasne dobre to je napisane..
 fotka
ayka  5. 9. 2007 22:18
tak toto je riadna pecka....
 fotka
ice_stovo  7. 9. 2007 21:19
Hmm, fakt dobre. Od tvojich blogov viem, ze mozem ocakavat to najlepsie a nikdy nesklames.
 fotka
drbna  15. 9. 2007 22:55
Ako...kde ty na to chodíš? ...mal si pravdu..mierne psycho ...ale ja mám rada psycho..
10 
 fotka
s.i.m.a.  20. 9. 2007 19:44
wau,,super!!!ja taketo blogy rada
11 
 fotka
zemina  22. 9. 2007 20:19
Derieš sa na pozíciu mojich najobľúbenejších bloggerov..

Vlastne po tomto si už tam!

Píšes fakt strhujúco! Skveléé..
12 
 fotka
flaska  7. 10. 2007 23:37
Dobre dobree..
13 
 fotka
desiree  24. 11. 2007 12:37
Zas perfektne. Si hotovy spisovatel. A strasne sa mi pacia Tvoje originalne napady a sposob, akym to vies podat.
Napíš svoj komentár