Potomkovia Tresku - 4.diel

Prečo? Pýtal som sa v duchu sám seba cestou po starej železničnej trati.
Prečo sa to všetko vlastne stalo? Kto to začal?
Mal by som sa na to spýtať niekoho vo Vaulte, ak na nejaký cestou narazím.
Vojaci by to síce mohli vedieť tiež, dokonca by toho mohli vedieť oveľa viac než Potomkovia Tresku, ale na ich územie vstúpim len vtedy, ak by som už nemal inú možnosť.
Svoje teritórium si dobre strážia a ja sa nechystám pridať k tým, ktorí v Pásme našli len svoju smrť.

Táto krajina sa trochu líšila od tej v okolí Vaultu 4. Na prvý pohľad to v minulosti bola hustejšie zaľudnená oblasť. Niekde sa dokonca dali rozoznať aj základy domov a po okolí sa váľalo plno hrdzavých vrakov áut. Niektoré prevrátené na streche, ale celé, iné zase takmer úplne zničené.
Nikde však neboli ani stopy po živote. Žiaden Samotár, vojak alebo niekto z Potomkov Tresku.
Dokonca ani vtáci, ktorí mi ešte včera prelietali nad hlavou. Nič, čo by aspoň na chvíľu prerušilo to neznesiteľné ticho.
Prešiel som ešte pár metrov a potreboval som si oddýchnuť.
Posadil som sa na kapotu jedného z áut a ponorený do svojich myšlienok som sledoval krajinu okolo mňa.
Neďaleko odo mňa konečne preletel jeden vták.
Tak predsa tu nie som celkom sám, pomyslel som si. Vták pristál na zemi a ... zmizol?
Postavil som sa, aby som videl lepšie, ale po vtákovi nebola ani stopa.
Nasadil som si teda masku a pomaly som kráčal k miestu, kde sa mi vták stratil z dohľadu.
Len pár krokov odtiaľ som si všimol kus kovu, trčiaci von zo zeme.

Z blízka som videl, že to nebol len kus kovu. Bola to brána ďalšieho Vaultu, ale otvorená dokorán.
Bolo to zvláštne.
Vault má ľudí chrániť, tak prečo by ho nechávali otvorený? Takto tam mohol vstúpiť ktokoľvek.
Len pár krokov od brány z nej vyletel vták a niečo niesol v zobáku. V rýchlosti som si nestihol všimnúť, čo to bolo.
Už z povrchu bolo vidieť, že je vo vnútri tma. Zapol som teda baterku, ktorú som mal na zbrani a vstúpil do krytu.

Niečo ma na tomto Vaulte znepokojovalo.
Hneď po vstupe som vedel, že je celkom prázdny. Nezahliadol som nikoho, kto by strážil vchod a nepočul som žiadne zvuky.
Ale prečo bol prázdny?
Nikde nebola ani stopa po tom, že by sa tu predtým nachádzali ľudia.
Pomaly som sa presúval po miestnostiach so zbraňou v rukách, ale nenarazil som na nič nezvyčajné.
Možno až na fakt, že tu boli takmer všetky zásoby.
Ak by niekto tento Vault prepadol, určite by si aspoň zobral zásoby, ktoré tu mali ľudia pripravené.
Pravda ... Ak by sa tí, ktorí prenikli do Vaultu živili ľudským mäsom, konzervy by im boli na nič.
A v plnom Vaulte muselo byť ľudského mäsa určite dosť.


Odrazu som dostal strach a rýchlo som sa rozbehol smerom k východu.
Vybehol som znovu na povrch a rozhliadol sa okolo.
Slnko pomaly zapadalo a obloha sa začínala meniť na oranžovú.
Nič nenasvedčovalo tomu, že by na mňa mal niekto zaútočiť, alebo že neďaleko mali svoj brloh zvieratá premenené následkom rádioaktivity.
Zatvoril som oči a zhlboka som sa nadýchol.

Ale je to vôbec dôležité?
Je skutočne dôležité, že sa za mnou nachádza prázdny Vault?
Možno sa len jeho obyvatelia premiestnili do väčšieho Vaultu a zo sebou si zobrali len zásoby, ktoré uniesli.
Možno je to všetko len náhoda.
A možno v tomto Vaulte nikdy žiadny ľudia nežili.
Asi by som sa mal otočiť a vrátiť sa dovnútra. Mal by som sa sústrediť na veci, čo prídu a nie na niečo, čo bolo.
Áno, vrátim sa naspäť.
Aj tak sa už začína stmievať a ja nemám miesto, kde by som mohol túto noc prespať.

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu