Ticho básní sa mení na kopcovitý kolobeh slovných poznámok.
Zámok výrečných úst už nie je prioritou nadšeného človeka,ktorému život nedal veľa možností vravieť myšlienky zamlčanej pravdy. Veď načo by aj, keď ľudia idú za nosmi, žijú klamlivý život prostý, nesú ťažobu - prázdnu nádobu a tak človek s pohľadom na vrchy a skaly s výbežkami, ktoré znázorňujú nie práve najideálnejšie a najšťastnejšie stránky života, človek ktorého nos nedosahuje úroveň centimetrov aby mal zakrytú cestu tvorenia svojho zmyslu. A stále normy, povrchní ľudia, čo majú byť vzormi a bytosti, čo stavajú sa klonmi.

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  7. 1. 2015 21:10
niečo ako fajn prúd myšlienok.
 fotka
zberatelka  1. 2. 2015 15:50
Dík
Napíš svoj komentár