Každý deň som ráno vstala, rýchlo som sa chystala a v zhone sledovala či mi už zavibroval mobil a prezvonila ma moja najlepšia kamarátka. Tak ako každé ráno sme sa stretli pri kulturáku a odtiaľ si to namierili priamo do školy. Cestou sme si porozprávali najnovšie klebety ,aj napriek tomu že sme boli spolu včera skoro celý deň. Vždy sme sa mali o čom rozprávať. Niekedy sme spomínali na naše staré dobré časy ,a inokedy sme sa navzájom snažili nachytať na nejakej kravine a potom sme sa na tom rehotali.
Tento blog je venovaný práve jej ,mojej najlepšej kamarátke. Alebo skôr bývalej.
Keď sme boli ešte úplne malé, bývali sme len tri poschodia od seba. Spoznali sme sa práve tam ,v bytovke, keď sme mali dva roky, a odvtedy sme boli stále spolu. Každý jeden deň. Stavali sme si bunkre z deky a hrali sa z bábikami. Raz mala Lucia takú fialovú kombinézu ktorá jej bola veľká, a ja aj napriek tomu že som bola od nej drobnejšia, som jej vravela aby mi ju dala že jej je veľká ale mne bude isto lepšia keď si ju vyskúšam.Na to spomíname stále so smiechom.A keď sme boli už staršie ležali sme v saune a hrali sa že máme každá svojho vtedy vysnívaného priateľa a akože s nimi bývame a máme deti. Vtedy sme ešte pravdaže nevedeli ako sa robia. Robili sme plno kravín , a aj keď sa nám niekedy zdalo že každý deň je taký obyčajný, teraz už viem, že všetko to boli výnimočné dni, ktoré už nikdy nezažijem. Dni plné smiechu, bezstarostí , a hrania . Niekedy pravdaže prišli aj horšie dni, keď sme neposlúchali a s plačom sme prišli jedna za druhou ,lebo sme vedeli že sa jej budeme mocť vyplakať na pleci. Ten pocit že niekoho máte a viete že sa môžete na niekoho spoľahnúť je nenahraditeľný. Stále sme si hovorili že sme najlepšie kamarátky a že nimi ostaneme už navždy. Veď sme spolu boli tak často, ona bola u nás varená pečená , a ja u nich to isté. Poznali sme celé naše rodiny , kamošov sme mali rovnakých, mali sme sa prečítané od hlavy po päty. Vždy keď sme sa pohádali za 5 minút sme sa hneď udobrili. Proste lepšiu kamarátku som si už nemohla ani priať.
Všetko sa ale zmenilo tím , že som sa presťahovala.Vtedy sa mi zrútilo všetko čo som si 15 rokov budovala. Jej som to oznamovala zo slzami v očiach, a keď som jej to dopovedala, nemohli sme prestať plakať. Aké to bude teraz keď sa už nebudeme vídavať každý deň, keď už nebudeme chodievať spolu každé ráno do školy, a keď sa stane niečo zlé, nebudeme hneď pri sebe, aby sme sa mohli objať? Vtedy sa táto otázka zdala strašne banálna, pretože obe sme vedeli na ňu odpoveď. No predsa nič. Nič sa tím nezmení. Všetko si prerozprávame keď prídeme jedna za druhou, alebo si budeme písať každý deň, alebo si zatelefonujeme. Veď to nieje zas až také hrozné.
Áno , vtedy sme si to hovorili. Nechcem tu teraz vypisovať všetko čo nastalo potom. Len stručne poviem , že to čo sme si sľúbili sme vydržali tak možno pár mesiacov. Potom sa to začalo zrieďovať a nakoniec sme boli spolu len v kontakte cez pokec alebo keď som prišla. Ale aj napriek tomu sme sa považovali za tie naj kamošky, veď na to čo sme spolu prežili sa nedá len tak zabudnúť. No raz prišla veľká kríza, na konci ktorej mi povedala aby som ju nechala na pokoj, že moj názor ju už nezaujíma a že mám ísť do p*če .
To ako ma to ranilo snáď nemusím ani opisovať. Snažila som sa to nejako napraviť , ale bolo už neskoro.
Teraz už viem, že to čo bolo , bolo síce krásne a nezabudnuteľné , ale teraz musím ísť dopredu a už sa neobzerať za tím čo je za mnou. Keď už nestojí za moje priateľstvo, tak sa s tím budem musieť zmieriť a začať znova žiť. Doteraz som sa s tím trápila a zaoberala. Ale už je tomu KONIEC.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
-veronka-
10. 12.decembra 2008 17:41
Mrzi ma to, Barborka...mrzi ma to aj za teba,,,sama najlepsie viem, ake to je prist o najlepsiu kamaratku, strasne to boli a nikdy sa na to neda zabudnut..Ale snad ti nemusim hovorit, ze ja pri tebe budem stat vzdy, aj keby si sa odstahovala do mojej rodnej Kambodze ...lebo ta strasne moc lubim, a nielen ja, je dost takych ludi...ale hlavne ja a moj bracek sa ti vzdy budeme snazit pomoct, ako sa len bude dat tak hlavu hore, slnieck
Napíš svoj komentár