Keď som ťa prvý krát stretol v zafajčenom podniku, a spýtal si sa, kto som, povedal som, že som nihilistom v najpravšom zmysle slova.
Trvám na tom, že výsledný pocit ničotnosti osoby vyviera z charakteru jej vnútorných protirečení, nie povahy statického obrazu, ktorý o ňom můžeme mať na základe čiastkových skúseností. Keď si mi neskůr vyčítal idealizmus, spýtal som sa ťa, či je vo mne akýkoľvek ideál, ktorý by nebol popretý nejakým iným. Či som kedykoľvek vytvoril čokoľvek, čo by som nestrhol. Keď si povedal "Priepasť.", odpovedal som, že tú negujem už len tým, že existujem.
"Tvoj nihilizmus je teda systematický. Má za sebou agendu. Je nepravý."
"Popiera sám seba. To z neho robí niečo pravé." Usmial som sa a spokojne som si vložil kúsok kuraciny z taniera do úst. Odpil som si z piva.
A teraz sedím v base... v ústave výkonu trestu. V istom zmysle som tam permanentne. Vo viacerých zmysloch. Jednom, na ktorý nechcem myslieť a nesmiem o ňom rozprávať a niekoľkých, na ktoré teraz myslím. Veď na miesto, kam som sa dostal, ma doviedla vášeň pre slobodu... ukázala mi dvere von. Hoci pokračovali iné pohnútky, ale tá stála na začiatku. V istom zmysle, som čím ďalej tým slobodnejší. A sloboda púta. Jej stav púta sám k sebe. Po čase prestávaš tolerovať všetky obmedzenia. Vnútorné. Vonkajšie.
Čítam knihu. Obecné dejiny diabla. Autor tvrdí, že diabol je výmysel iránskeho kňažstva z šiesteho storočia pred našim letopočtom. Je zvláštne, ako často počúvam o prechode na monoteizmus, a ako málo sa hovorí o unifikácii "protikladu Boha". Je jasné v ktorom čase sa orientačne sformulovala ucelená téza, je zaujímavé, že si našlo ľudstvo aj antitézu. Nech už vás zavedie táto úvaha do akýchkoľvek vůd, mám niekedy dojem, že ak by malo ľudstvo jedno meno... napríklad Gregor Samsa, a keby mal vedomie, mohol by som povedať, že Gregor je nihilistom v najpravšom zmysle slova... za predpokladu, že by mal i vedomie o svojom nihilizme.
Kedysi som deklaroval, že som veselý realista. Táto fáza pominula. Nie som už veselý a v realitu neverím. Rád by som vedel, čím si ty. Vždy si sa ma len pýtal, a ja som sa uspokojil s blahom odpovede. Čím si?
Aj tie samotné slová... kategórie... sú nepodstatné. Nemyslím si, že mi povieš objektívne čím si. Meno má len kožu... nemá kostru ani maso.
Chcem len vedieť, ako sa označuješ. Čím si vo svojej hlave. Aká je tá tvoja fikcia. Keď sa dostanem k jadrám tvojej úvahy, dostanem sa k jadru tvojho omylu. Zjednotí sa antitéza a ja budem mať ďalšiu figúrku do svojho domu bábik menom peklo.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
phantasia
11. 12.decembra 2012 13:40
ani po 3 rokoch ma neprestalo baviť rozmýšlať ťa. to je jeden z najojedinelejších javov v mojom živote. teším sa na to, keď budeš starý. napíšeš niečo veľmi hodnotné a ja si poviem, že niektoré veci, ktoré ľudia prežívajú počas svojich etáp, sú jednoducho fajn. tak.
2
Moja myseľ sa potešuje takýmto a týmto myšlienkovým výtvorom, je to ako potrava. Mňam, má rada dlhodobé trávenie. Vďaka za ňu .
3
Vyjadrujem sa zložito -chcela som povedať, že príjemné a novinkovské v niektorých úsekoch. Rozmýšlaniahodné.
5
Niekto sa vrátil do starých koľají svojej produkcie a ja vždy rád nostalgicky zaspomínam ako som chodieval tým vlakom.
Dúfam, že nebudem musieť čoskoro prestúpiť.
Dúfam, že nebudem musieť čoskoro prestúpiť.
6
páči sa mi to..obdivujem ako spájaš myšlienky do viet..píšeš skôr pre analyzujúceho alebo syntetizujúceho čitateľa
Napíš svoj komentár