vôňa
známe záchvevy v neurónoch
zvuk vetra
chlad chvíľu teplý
spojené tiene
lupeň na jazere
úsmev?
a...
prosím...
už nie...
bližšie nedefinované
malé zúfalé kŕče
pod rebrami
vzdiaľujúci obraz
vo vzduchu
lúčim sa
obraciam
pri páde vždy vidíš len priepasť
keď sa pozeráš
dole
priepasť a jej matku
matku všetkých priepastí
lebo všetky sú
sestry
a prosím...
už nie...
lupeň sa ponoril
kričím za ním
ale moje ústa nevydávajú zvuk
udieram ale nič nerozbijem
plačem ale
slzy nevychádzajú
neponáraj sa!
a dobehnem neskoro...
stojím vo vode
v bahne
neviem ho nájsť...
moje ruky sú príliš
necitlivé...
aby som ho v bahne našiel...
a je noc...
zrazu je noc...
iste už nie je rúžový
už je čierny a...
PROSÍM!
UŽ NIE!
topím sa
nemá to konca...
na nohe cítim choboty...
nebo je porastené brečtanom
ozvena hlasu pod vodou
si to...ty?
vrieskam do noci
okolo prechádza toľko lodí
nechcem záchranu
vydýchnem a voda ma objíma
a morské tvory ma v nej rozpustia...
klesám...
dno je ďaleko
hladina však ďalej...
bola ďalej,
už keď som na nej plával...
vidím vodníka v červených čižmičkách
dievča čo šlo k jazeru...
odvraciam zrak
líham na dno
som lupeň...
a černám...
počujem zúfalé vzlyky z hora...
chce ma chytiť...
len sa vnorí do mora
ako ja...
kruh sa uzavrie
duša pod šáločkou...
s pachuťou nádeje
čo znamená celý
bolestný
svet...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár