(BEST. DEATH. EVAR.)
A teraz vážne. Nie, že by som doteraz nebol, ale teraz som dupľom. Po dlhých rokoch psychickej nepohody som zistil, že som v nej tak doma, že mi začína robiť radosť.
Keď som sa dnes dozvedel o nádore blízkej osoby, len som sa rozrehotal a poprosil aj o svoj.
Jestvuje vlastne iný smiech, ako ten cez slzy?
("Oh deer..." lol... toto je ako Disneyovka naopak)
Problém s celým životom je, že ho berieme príliš vážne. Zamysli sa. Sedíš na kôrke na obrovskom lávovom hebede, ktoré krúži okolo hviezdy, ktorá zaberá cez 99% hmoty slnečnej sústavy. Celý svet pravdepodobne raz vcucne niečo, čo tu ani neviem popísať. Vyvinul si sa z opice. Všetky tvoje pocity sú výsledkom nejakého sajrajtu, čo ti koluje po tele a iných vonkajších kauzalít. Nad časťou vieš prevziať kontrolu ale ten zvyšok... nuž. Heh. Ten zvyšok nie je tvoj. Najviac svet nasereš, keď sa budeš aj tak smiať, alebo keď ti to bude jedno. Vyber si hoci aj inú pózu.
Ale nech si vybereš čokoľvek- ostaň pri tom. Myslím postoj... tie ostatné veci sú balast. Viem, čo osm tým chcel povedať, ale vy to asi z tohoto popisu neviete. Čo je škoda, lebo to je pretty fucking awesome.
Včera som sedel s jednym človekom, ktorého obdivujem od malička na kávičke a niečo sa stalo. Posledné týždne som bol úplne v prdeli. Cítil neistoty, hnev, lásku, nenávisť. Bol som chorý, obsedantný, depresívny, manický, kreatívny aj totálne totálne bez inšpirácie, suicidálny, racionálny, veľkorysý, geniálny, nihilistický, a kto vie aké ešte slová som bol. No a ono to pretrváva. Asi všetko. Tak trocha dokopy.
Každopádne späť ku kávičke. Takým svojim žoviálnym spôsobom ma primäl vyklopiť mu, čo ma trápi. A dal mi iný uhol pohľadu. Zobral vec z inej strany a vysvetlil mi, že som na tom vlastne fajn, resp. že iní sú na tom viac naprd. Ono mi to nespravilo primárne až takú radosť, ale sekundárne pribudol do zbierky úplne iný pohľad, ktorý som dovtedy nezohľadnil a zrazu som sa mal lepšie.
Toto všetko sú ilúzie, tie pocity, telo meno apod. ALE sme na ne existenčne viazaní a tak je potrebné pochopiť ich vnútornú logiku.
Nič sa nezlepšilo. Objektívne sa nič nezmenilo. Len pri tých všetkých sračkách mi je teraz lepšie a viem písať tento blog s trošinku smutným úsmevom a mám dnes na pláne viac, ako blog, prácu a neduchaprítomnú komunikáciu s ľuďmi, ktorí si odo mňa zaslúžia viac. Neskôr práve tento postoj môže objektívne niečo zmeniť.
Preto radím: Skúste občas iné uhly pohľadu. Mne to pomohlo. Viac menej.
Mám vás rád ľudia. Mnohých. Niektorých nie. Niektorých z vás by som zabil. (ten smilik tam je, len aby sa to nedalo kategorizovať ako vyhrážanie... asi by som tu mal pridať smajlík... 8D )
(Fuc...eh... Ďakujem za pozornosť!)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár