Mám pocit akoby som už nemala dôvod na radosť. Ani jediný. Akoby sa pomaly vytrácal zmysel môjho života. Akoby som na vine bola ja. Cítim že zo životom sa toto spojiť nedá. Aspoň nie s pekným životom.
Hovorím o strate ktorá by sa nedala opísať ani tisíckami viet. Myslím na stratu teba. Musím priznať že teraz mi je lepšie ak ťa nevidím. Vtedy až taký žiaľ necítim. Vtedy si vždy hovorím aký si bol debil a že mám na teba zabudnúť. Ale... keď sa priblížiš, skutočne mi je smutno a ľúto.
Mám pocit akoby moje srdce nechcelo poslúchnuť moju myseľ. Ešte ma niečo s tebou spája...asi.
Spolu so stratou teba s mojho života odišlo ešte mnoho ľudí, ktorý sú ako som teraz zistila len obyčajný klamári a využívači.
Už aj moja sestra mi hovorí že som blázon a že by som na všetko mala zabudnúť. Ale pýtam sa ako? Veď s tebou som prežila najkrajšie chvíle mojho života. Moje srdce hovorí niečo iné ségra.
Kedy to prejde? Neviem. No jedno viem isto.
Ja som ťa milovala no ty si bol len zamilovaný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
10. 12.decembra 2020 16:12
rozumiem ti velmi...
Napíš svoj komentár