Leží ponorená v tráve
s láskou hľadí do jeho tváre.
Jeho ruky ju objímajú po celom tele
a celá sa chveje.
sú takí krasni
ako umelecký obraz vzácny,
keď ich lúče slnka jemne hladia,
aby im šepli ich tajné priania.
končeky prstov sa im dotýkajú,
pery si cestičku k sebe hľadajú
a keď sa niekde v polceste stretnú,
navzájom sa už isto neodmietnu.
vedia, že je to len ich chvíľa,
že keď sa čo i len trochu pomýlia,
nestane sa, čo sa stať má
a potom nad zlom nezvíťazia

(lebo sa to možno zajtra skončí,
prídu mračná a tú lúku dážď zmočí,
budú blesky a hromy biť
a nie je predsa ľahké sa
len- tak odľúbiť.)

 Blog
Komentuj
 fotka
digitalko  10. 7. 2007 20:52
Schoen war es, Goldhaar.
Napíš svoj komentár