Peter a jeho kolega Pavol mali neobyčajné povolanie – boli archeológovia. Nepracovali ani v múzeu ani nikde v interiéri. Ich práca bola plná dobrodružných niekedy aj napínavých situácií, na ktoré by nikto nikdy nezabudol. Ich priateľstvo bolo zviazané dlhými rokmi práce, či ešte viac domotané tajomstvami, určené výlučne iba pre týchto dvoch nerozlučných priateľov. No v jeden moment sa táto básna spojitosť otočila hore nohami.
Po dlhej dobe putovania a blúdenia najväčšou púšťou sveta – Saharou, sa dostali na ich cieľové miesto, ktoré mali na mape označené veľkým X. toto miesto X by malo predstavovať zatiaľ nenájdenú hrobku faraóna, otca Tutanchamona, Fedimuna. Avšak ako sa hovorí riziko povolania, mapa mohla byť zhotovená nepresne. Preto namojdušu museli dôkladne prehľadať obrovský priestor. Ale Peter a Pavol, ako archeológovia, museli byť mimoriadne trpezlivé a dúfajúce osobnosti, ktorých je na tomto svete výnimočne málo.
Po troch týždňoch tvrdej driny Peter a Pavol kopali naraz v jednej jame a rozprávali si príhody vtipného charakteru. Vtom, úplne v jednej sekunde v jednej stotine narazili lopatami do tvrdého, zrejme kovového predmetu. Pozreli na seba, zahodili vtedy už nepotrebné lopaty a začali hrabať ich drsnými nemalými rukami. Keď odstránili vrstvy piesku, zbadali predmet, ktorý by nečakali. Našli prenádhernú, zlatú, diamantmi vyzdobenú sekeru. Bol to zatiaľ najcennejší predmet, aký našli, ba dokonca čo našlo celé ľudstvo. A tu sa stal ten moment. Kto by nechcel zarobiť milióny? Kto by nechcel dostať vyznamenania za tvrdú prácu? Oni by si ju zaslúžili obidvaja, no radšej sa zachovali sebecky a chceli si to všetko nechať sami pre seba. Preto sa začali hádať kto ju našiel prvý. Nemohli sa nijako dohodnúť a ako by aj mohli ,keď ju našli naraz. Ani jeden nechcel pomyslieť na to, žeby sa mal o to deliť.
Hádky trvali dva dni a dve noci. Po hádkach však nenastal pokoj. Nasledovali rozličné súboje, preteky zápasy, nuž vo všetkom boli rovnaký. Presne sedem dní po tom, čo odhalili tajomstvo Sahari sa stretli na mieste, kde sa to všetko začalo.
Peter a ani Pavol už nevládali ďalej niesť tú ťažkú situáciu. Chceli aby boli taký aký boli pred tým. Opľuli sekeru, zakopali ju, spálili mapu zobrali tým a odišli kadeľahšie. Uvedomili si, že ich vojna nemala zmysel, ale to takmer celoživotné priateľstvo vždy stálo za to. A práve priateľstvo by nemali zničiť ani peniaze, ani sláva a ani jedna drahocenná no však zlomyseľná sekera, ktorá vyvolala vojnu a skoro zničila to najcennejšie čo človek má PRIATEĽSTVO!!!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
srdce1357
2. 2.febuára 2008 00:30
pekný príbeh
4
zaujímavo píšeš...aj obsahovo to bolo dobré, ale aj tak si myslím, že ty aj totálnu blbosť by si napísala tak zaujímavo, že by ma to bavilo čítať aý do konca.
Napíš svoj komentár