Asi uprostred jesene, ktorá pre mňa predstavuje nepríjemnú definitívnosť blížiacej sa zimy, sa objavuje iskrička nádeje v podobe spomienky na leto - babie leto.
Počas týchto dní nám slnko pripomenie horúce okamihy z prázdnin zoslaním zopár teplých lúčov, ktoré nás už síce nevyzlečú do tričiek, ale aspoň zahrejú našu dušu zmietajúcu sa v depresii zo skracujúcich sa dní a narastajúcich školských povinností.
Až vtedy, keď ustúpi ponurá šeď padajúca z oblohy zatiahnutej oblakmi a keď sa mi na chvíľu studený vietor prestane dobýjať pod kabát, až vtedy objavím nádherné farby jesene zaliate svitom babieho leta.
Ľudí ponáhľajúcich sa za povinnosťami či len tak vychutnávajúcich jesenné počasie zahaľuje akási červenkastá žiara. Možno je to odraz z opadaného lístia, možno je to súdržnosť sŕdc pred chladom...
Rozprávkový dojem ešte umocňujú vlákienka pavučín číhajúce na nás snáď zovšadiaľ, pripravené kedykoľvek nás zamotať do svojich osídel.
Možno aj vy práve stojíte niekde na chodníku a z kabáta odlepujete dlhé pavučinové nite, čo vás pevne pripútali k susedovmu plotu. Zastavte na chvíľu a potešte sa z toho krásneho obdobia jesene - babieho leta.
(Trápne a gýčové, ja viem, ale čo sa dá napísať na takú tému? Okrem toho mám pocit, že Suslavá a.k.a Marunová by dala za jedna aj výpisu z účtu za telefón, takže mi to až tak žily netrhá...
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
romika
24. 10.októbra 2009 20:55
Mne sa to páči Je to rozhodne viac umeleckejšie ako to moje. A s tým výpisom telefónneho účtu súhlasím
2
nechapem vetu: zamotat do svojich osídel. ale inak je to podla mna slusne tak akurat gicove, nie velmi. je to dobre lepsie ako moje.
Napíš svoj komentár