Teraz som prišiel domov.Christie je opäť niekde na žúrke,mama sa v kuchyni rozpráva s Garretom,jej dvojičky sú práve kdesi v jej vnútri a ja som v chodbe a rozmýšľam,čo robiť.Vidím to tak,že pôjdem rovno do svojej izby,predsa ma neuvidia,sú zavrené dvere.Prešuchol som sa teda cez dvere do mojej izby.Je malá,celkom pekne zariadená.Christie má izbu vedľa mňa.Máme vlastnú kúpeľňu.Mama s Garretom majú spálňu na konci druhého poschodia,tam majú tiež kúpeľňu.Na dolnom poschodí máme kuchyňu,veľmi,veľmi veľkú obývačku,jedáleň a pracovňu.A malú halu.Zhodil som tašku do kúta,a otočil sa,že pôjdem do kúpeľne.Žiaľ,ďaleko som sa nedostal.
Mama stála v dverách.Vylúdila niečo ako úsmev:,,Prepáč,že som na teba tak ráno vyhŕkla.Vieš,ale povedať som ti to niekedy musela,aby si pochopil,prečo sa budeme sťahovať..."
Moju matku už nikdy nenazvem mamou.Bude to jednoducho matka,Emily,tá ženská čo je v kuchyni,tá pri Garretovi,matka tých dvoch detisiek čo sú v mojej novej detskej...Ako mi môže spraviť niečo také??? Ešte mi niečo hovorila o svadbe,čo pripravujú,ale je mi to úprimne jedno.Emily (nemal by som jej začať tykať?) ma už jednoducho nezaujímala.Pretlačil som sa okolo nej do kúpeľne,zasvietil svetlo,sadol na okraj vane a začal rozmýšľať.Možno tu sedím posledný krát! Na vani,kde som sa prvý krát kúpal! Možno vidím tento výhľad posledný krát! Čo keď sa presťahujeme kdesi do stredu mesta? Toto pokojné predmestie mi vyhovuje! Mám tu kamarátov,ktorých som pekne dlho nevidel,mám tú prírodu a rýchly presun do iného mesta! Hrozný deň....Christie mi vždy vedela poradiť....Christie,kde si???
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár