slnko na lúčoch dostáva mozol
a tak skromne zapadá za obzor..
nič nepýta..
a pomaly začína s plynulou pózou
pouličné osvetlenie na nás dávať pozor
v rytme blikajúcich svetiel letí si mestom
cestou bez slov a s heslom s jediným gestom
slobody bez škody a bez nehody náhody
priestor bez trestov len pre istoty pohody
vybral sa na hody ... ten zvedavý motýľ
ktorý nemusí vnímať schody poschodí
vo vzduchu nikotín mu neškodí
táto aróma ľudí mu priam lahodí
bez tempa noty všetkých hodín
zrazu zastane v záblesku diódy
keď si ho zvedavý mládenec odfotí
big bang.. nový svet sa rodí
v sieti smrti
kde boh ešte jeden posledný krát ti polichotí
no inštikt akosi nepozná dôvody
prečo by mal niekto zahodiť životy
v žiadnej chvíli sa to nehodí
a tak aj tento pád sa snaží motýľ rozchodiť
kridlo nalomené
no motýľ nevzdáva sa v boji
stále stojí
a smrti sa nebojí
veď aj tá sa raz zahojí
hej.. aj tá smrť sa raz zahojí
a tak motýľ nočný započal pochod
viac než smutočný postihol ho invalidný dôchod
takto odsúdený bez letu už neobletí planétu
nohy sa mu pletú o tanečnú parketu
stále oddaný elánu je tu oddaný svetu
pre tú chvílu s krásou spätú
v nádeji odetú
našiel si domov v lone kvetu
tam má hlavu k nebu opretú
smerom k svojmu amuletu
k melódii nebeského sonetu
tam čaká na padajúcu kométu
pre želanie stretu
voľnosti a slobody odletu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
7. 1.januára 2013 14:40
zvučné.
Napíš svoj komentár