Myslela som si ,že po pôrode ma už nebude bolieť nič , že už si konečne oddýchnem,ale zase som sa raz mýlila.
Šitie bolo asi 1000x horšie ako nejaký pôrod.Pol hodinu vkuse som sa pýtala či ešte dlho a veľa a odpoveď bola stále: "Už len chvíľku a ležte ,nehýbte sa!"To sa jej ľahko povedalo ,keď to bolelo mňa.Bola som precitlivená,unavená a doktorka mala jediné šťastie ,že som mala priviazané nohy ,inak by som ju asi kopla do hlavy.
Po tomto nekonečnom horore za mnou prišiel môj "drahý".Pohladkal ma po vlasoch , pobozkal ma a vtedy som videla ,že po líci mu stekala slza.To by pravdaže nebol on ,keby nepovedal nejakú sprostosť ,čiže jedna z tých pekných chvíľ odišla ,keď so smiechom povedal: "No čo moja,bolelo ? "
"Šteklilo"
"Počul som ,stál som celý čas za dverami."
"Videl si ho ?Podobá sa na teba."
"Je krásny, veď je náš."
O päť minút ma už odviezli do izby,ale zrazu som nevedela zaspať.Myslela som na len na malého ,chcela som ho mať pri sebe.Prosila som sestričky, ale nechceli mi ho doniesť ,vraj až keď si oddýchnem.
Priniesli mi ho až večer a ... bol krásny.Práve narodené deti vyzeraju väčšinou pokrčene a spuchnuto ,ale mne sa zdal byť Miško najkrajší na svete.Nevedela som sa vynadívať na tú jeho dokonalosť.Také malé ručičky ,noštek,pusinka...
Musím sa priznať ,že nasladujúce dni som takmer celé prespala ,ak nerátam sprchu,jedlo,kojenie a podobné samozrejmosti.Bola som neskutočne unavená ,no keď som sa konečne prebrala a bola som schopná starať sa plnohodnotne o drobčeka prišiel pre mňa šok.Miško dostal infekciu z plodovej vody a musel ostať na JISke .Keď som ho videla s hadičkami v rúčke skoro mi puklo srdce.Bola to vraj bežná vec ,ale pre mňa to bolo niečo hrozné.Mohla som ho vidieť len každé tri hodiny, keď som ho chodila kojiť .
Neviete si ani predstaviť akú som mala radosť ,keď sme už mohli ísť domov.
Na mojej starkej bolo vidieť ako sa teší,že nás už má doma .Ja som sa tešila ,že začíname nový život .Babka ,ja a Miško.Môjho priateľa do toho nerátam ,keďže s nami ani nebýval a ak mám pravdu povedať,ani sa o malého veľmi nestaral.Samozrejme ,niekedy mi pomohol aj sa s malým pohral , no nebola to tá otcovská láska , ktorú som čakala.
Raz ma však prekvapil.
"Mojko ,musíme sa porozprávať."
"Neznášam túto vetu.Hovor,o čom."
"Vieš,často sa hádame ,máme toho málo spoločného a ak by sa nám nenarodil Miško ,asi by sme spolu už neboli,"
Bola som hotová z toho čo som počúvala,bola som si takmer istá ,že toto bude rozchod.
"Ale napriek všetkému ťa milujem... "
Vytiahol malú krabičku
"Vezmeš si ma?"
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
rorrynka
1. 3.marca 2011 19:34
pokračovanie.. .. joj moja neulievaj saaa .. po ťa v sobotu pokušem ..
2
3
Waw ten koniec som nečakala ale ma to prekvapilo Už som myslela že nebudú pokračovania a teraz sa mám zase na čo tešiť Držkajte sa s Miškom
7
@erika178 , @hopelight , @vampiresister666 ,@popeyka ďakujem
No, ten koniec je síce pekný ,ale prečítajte si pokračovanie,to až také pekné nie je.
No, ten koniec je síce pekný ,ale prečítajte si pokračovanie,to až také pekné nie je.
9
@kissmeplease precitaj si ale hej bude ...a po tej casti este horsie a po nej este horsie jedna depka
Napíš svoj komentár