Už po prvom dni som bola rozhodnutá ,že sa s ním rozídem.Nechcela som tam ostať.Hneď v ten večer som si poplakala .Sedela som sama(s malým) v byte ,ktorý som nepoznala a chcela som ísť domov.
Vlastne keď nad tým tak rozmýšľam,bola som tam úplne bez života.
Pravdaže nemohla som mu povedať hneď ,že s ním nemienim ostať a ani náhodou sa nebudem sťahovať.
Bola som tam už tri dni a keďže bol priateľ doma, využila som možnosť pospať si ,ale asi to bola chyba...
"Kedy si mi to chcela povedať ? " opýtal sa ma so slzami v očiach keď som sa pred polnocou zobudila.
Videla som ,že môj notebook je zapnutý a čítal "list" ,ktorý som písala pár týždňov pred tým. Ešte stále ho mám uložený a tu je časť z neho:
Predchvíľou sme spolu hovorili a ja od vtedy plačem ...
Prepáč ,ale nevidím to ružovo nie je žiadna šanca,aby sme my dvaja boli spolu šťastní ...
Neviem kedy si toto prečítaš,ale musíš vediet ,že je mi to ľúto.
Sme spolu dva roky a zistila som ,že aj keby sme sa obaja potrhali,tak nám dobre nebude .Ty máš príliš veľa dlhov a ja sa neviem odtiaľto neviem a ani nechcem odísť.
Keď som za tebou bola ,zistila som ,že takto žit nechcem Ja nechcem byť sama niekde ďaleko bez toho ,aby som si bola istá tým ,že máme perfektný vzťah ,dosť peňazí a milujem ťa ....no všetko je presne naopak .
"Hm,o pár dní... chcela som ,aby si si užil malého a aby si na mňa nebol veľmi nahnevaný."
"Prečo láska ,prečo ??Som ti až taký odporný?Máš iného ? Podvádzaš ma ?"
"Pretože ťa nemilujem.Už dlho...Aa nemám iného , no za tie dva roky som ťa párkrát podviedla."
"Viem ,myslíš ,že som o ničom nevedel ? Ale ja som ťa miloval a stále milujem .Všetko ti odpustím ,len ostaň so mnou."
"Nemôžem žiť s niekým koho nemilujem"
Plakal ....Trhalo mi srdce ,ale musela som byť k nemu taká hnusná,chcela som ,aby ma znenávidel.
"Nechcem bez teba žiť!Bez teba žiť nebudem a nechcem !!"
Snažila som sa mu zabrániť v odchode,ale nepodarilo sa mi to.
Pritlačil ma k stene...
Tresol kľúče o stenu...
Buchol dverami...
Odišiel...
V tom momente mi mysľou preblesklo:Ak sa zabije,bude to moja vina.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
fylo
9. 3.marca 2011 20:19
zaujímavé čítanie
2
to čo si v poslednej vete opísala, som zažila aj ja... je to pocit, ktorý by som nikdy nikomu nepriala...
3
som myslela, že sa ďalšej časti nedočkám
toho chlapca mi príde kúsok ľúto, ale je to lepšie, ako žiť s niekým ku komu nič človek necíti. By sa trápili obe strany
toho chlapca mi príde kúsok ľúto, ale je to lepšie, ako žiť s niekým ku komu nič človek necíti. By sa trápili obe strany
6
silne. neznasam tie v poslednej dobe fakt velmi caste slabosske muzske vyhrazky, ze "ak ma nechas, zabijem sa." by som mu povedal, nech sa teda zabije a just by som odisiel. lebo taki ludia maju len reci, no su prilis egoisticki a zbabeli, aby si skrivili co len vlasok na hlave
7
uz som to párkrát citila tiez rovnako ... a tiez som dostala strasny strach presne ako si to psoledne opísala ... inak sa tesim na dalsie pokracovanie
8
Koľko si nevinní ľudia musia toho vytrpieť .. (ako ty s malým) ..
Až sa mi nechce veriť, že to nie je len príbeh ..
Až sa mi nechce veriť, že to nie je len príbeh ..
Napíš svoj komentár