Presne rok od narodenia môjho krásneho syna.Celý deň sa mi hlavou premietali spomienky a vzdy ,kedď som sa na maličkého pozrela ,videla som ten uzlík v perinke ,ktorý mi prvýkrát ukázali.
Zmenil sa ,bol z neho velikánsky chlap a milovala som ho tým istým spôsobom ako vtedy.Dala by som za neho život.
V ten deň sme šli na ročnú prehliadku k doktorke.Myslela som si ,že malý bude vrieskať ako najatý ,keďže má "syndróm bieleho plášťa" a akonáhle zbadá lekárku okamžite dá najavo ,že sa mu nepáči ani najmenší jej dotyk.Mýlila som sa .Smial sa a keďže sme boli aj s mojou kamoškou Jankou ,ktorú Miško neskonale miluje od prvého stretnutia, tak sa jeho nálada dala prirovnať k eufórii =D
"Mišulooo ,poď ku mne ."volala ho Janka
"Miško ,choď ku Jaji,ona ťa ľúbi."smiala som sa
No a drobec spravil to čo ani jedna z nás nečakala .Pustil ma a spravil niekoľko nesmelých krôčikov smerom k nej .
Po líci mi stiekla slzička... môj chlapček začal chodiť.
"Ahoj,chcem ti len povedať ,že Miško spravil prvé kroky" volala som priateľovi ,aby nebol sklamaný ,že o ničom nevie.
"To fakt ?Super.Je to šikovný chlapec.Škoda ,že nemôžem byť s vami .Kedy prídete ?"
"Večer ti zavolám,porozprávame sa."a zložila som
To nebol rozhovor na pár minút ...
"O čom si sa chcela rozprávať ?"
"O nás..."
"Teším sa ,že budeme konečne ako rodina... spolu."
"Hm,myslím ,že nebudeme."
"Prosím ?"
"Vieš,ja sa k tebe nevrátim .
"Robíš si srandu ? Veď si mi to sľúbila!!"
"Bála som sa ,že ma nepustíš domov ... a že by si sa chcel zabiť.Prepáč."
"Lenže ja som ti povedal už vtedy ,že bez teba žiť nebudem !"
"Prestaň mi ubližovať svojimi rečami."
"To nie sú reči.Zbohom!"
Zase ten pocit.... zabije sa ?nezabije sa?
Podvedome som vedela ,že na to nemá "gule" a má sa príliš rád,no aj tak som sa bála.
Zase som mu vyvolávala...
Zase som ho prosila...
Vysvetľovala...
Zhadzovala som sa ,aby ma už nechcel...
Nakoniec si vypol telefón a ja som v slzách zaspala až o niekoľko hodín neskôr.
Nadránom mi zapípala sms:
"Milujem ťa a budem o teba bojovať.Dokážem ti ,že sa viem o vás postarať.
Neznášala som tieto sľuby... už som mu neverila ani slovo.
Keď som o pár hodín neskôr otvorila oči,hrial ma dobrý pocit.
SLOBODNÁ(so záväzkami )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
7. 1.januára 2018 16:26
Ja verím, že ťa napokon získal!
Napíš svoj komentár