Odišiel si bez slov, zamkol si dvere.Práve, keď som Ťa prosila o trochu viac. Zo strachu si utiekol z hniezda, bez odpovedí, nechal si tu zranené srdce, nechal si ma tu samú. A teraz umieram na lásku, keď ju nemám.Umieram a nemôžem čakať, že sa znavu vrátiš, ku mne, aj s tvojimi pusami. Potrebujem Ťa mať tu, vedľa mňa, bez tvojej lásky nemôžem žiť. Medzi tvojimi papiermi som objavila list. V riadkoch sú len nezmyselné slová. Vravíš, že dôvod odchodu je málo voľnosti, pretože ty chceš byť bezpodmienečne slobodný. A teraz umieram. Povedz, že to nie je pravda, že sa zabudím blízko vedľa teba, tak isto ako včera.Pretože umieram na lásku, keď tu niesi. Umieram a nemôžem dúfať, že sa ku mne znova vrátiš, ku mne , aj s tvojimi pusami. A tak umieram...

 Báseň
Komentuj
 fotka
zuzanne112  27. 4. 2009 22:04
presne..ja ťa chápem,práve to podobné prežívam..kurva,jaký je ten život resp. láska nespravodlivá..
Napíš svoj komentár