Ďakujem, ale nie.

Ľahký vánok a víchor nie je to isté. Vánku odolá každý, dokonca aj malé dieťa je to len simulovaný boj. Malé nedorozumenia, pár nedostatkov, miniatúrne trápenia.

Ale, keď príde víchrica vtedy cítiť skutočnú silu, ktorá vyvráti aj storočné stromy. Pod povrchom s nami lomcuje a zvonku otriasa našou istotou.

Už z diaľky cítiť, že sa blíži...
Od strachu ani nedýcham. V tom ktosi povie: "Neboj sa ničoho, ak sa aj ty premeníš na víchricu tak Ti víchor neublíži. Veď brat sestre neublíži!"

A tak sa pýtam: Mám s takouto ľahkosťou narušiť svoj životný plán? Mám sa zmeniť na potvoru, ktorá začne válať iné stromy, len aby som ja prežila? Mám to urobiť preto, že to urobili aj všetci ostatní?

NIE, ĎAKUJEM!

Nie som ochotná všetko čo mi ponúkate prehĺtať. Budem plávať proti prúdu. Možno ste učení odborníci na záchranu, ale ja som len laik, ktorý dôveruje viac vlastným pochybnostiam.

Možno doplatím na svoju tvrdohlavosť a skončím v neúprostnej samote a strachu zo silného vetra...
Ale, zachovám si vlastný rozum a slobodu.

 Záchod

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu