Je to strasne tazke, je mi to strasne luto. Preco mam pocit, ze robim jednu chybu za druhou? Ze kazde moje slovo ta urazi, alebo nahneva? Aj ked sa usmievas, ja za tvojim usmevom vidim nieco, ako..nezaujem a to boli. Ak mas byt so mnou nasilu, ak to robis len z nejakeho zvlastneho sucitu, tak prestan. Vcera som povedala svojej najlepsej kamaratke, ze som sa zalubila a dnes mam pocit, ze je to zbytocne, ze som to nemala vyslovit, ze som ani nemala pomysliet na to, ze by som mohla byt stastna. Preco mi jednoducho nemozes povedat pravdu, preco musim o kazdom tvojom "mam ta rad" pochybovat? Na jednej strane ti verim, na tej druhej su tu ti ludia, ktori ma stale odradzaju, a ja sa nedam, bojujem a stale ta obhajujem a co za to mam? Tvoj nezaujem? Naozaj si to zasluzim? Keby sa ma niekto opytal, ma ta rad? Povedala by som ano. A verila tomu. Dokonca aj teraz, ked tu pisem, ako pochybujem, stale ti verim. Stale si hovorim, ze si len namyslam. A mozno aj ano. Mozno si robim problemy tam, kde nie su. Mozno..

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
karla28  14. 12. 2008 14:34
v poslednej dobe sa citim podobne
Napíš svoj komentár