Tak len pár.
Zaborila nos do vankúša, nasala vzduch a spala ďalej. Nasala zbytky mňa, odchádzajúceho do práce a ja odísť nechcel. Nechcel som ju budiť, ale ani odísť do tej práce. Zabudol som doma telefón. Ako zaľúbený, roztržitý, uvedomujúci si, že už meškám, lebo čas beží a splín ho žerie po veľkých sústach. Kolegu prosím, aby napísal kolegovi, že nech píše môjmu anjelovi, že ma nájde iba na služobnom čísle. Potešila ma, volali sme spolu a že zaborila nos do vankúša a sladko spala ďalej. Ja viem, pomyslel som si.
Kolegyňa na mňa pozerala celou cestou s úsmevom ponad okuliare a nič nehovorila. Teda nič na tému "vymenený ja".
Nedalo jej to až v Mukačeve na káve.Keď na mňa celý čas zízala so zvláštnym úsmevom na perách, tak som ju pozval na kávu, že snáď mi na oplátku povie, prečo sa na mňa tak pozerá. Tak aj bolo, chytila ma za ruku a uprene pozerajúc do očí sa ma pýtala " ako sa volá?"
Ja zaskočený, plný otázok a myšlienok nevedel odpovedať. Pokračovala "Miško, ako sa volá tá žena, vďaka ktorej, si tak šťastný? Veď žiariš! "Rozhovoril som sa po úškrne blázna, ktorý ma sprevádzal navonok bezdôvodne.
Vidieť to na mne... A vraj veľmi. Tak veľmi, že to vidia všetci... Rozhovoril som sa, ako sme sa spoznali, ako išli roky a životné situácie, čo bolo a nebolo. Kolegyňa začala žiariť tiež, celé moje rozprávanie si ani nepotiahla z cigarety, len ju odhodila do popolníka, keď jej začala páliť prsty.
Roky som sa šťastný, spokojný a rád tak neponáhľal domov. "Sodoma" (moja skomolenina, som doma)A následná úprimná radosť po celom dni, keď sa opäť vidíme. Krátky rozhovor o tom, ako dnes bolo, čo sa dialo, smiech nad týmto príbehom, večera, drink, sprcha.
Dopijem, dopíšem, idem sa venovať. Šťastný a rád.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár